Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Odkedy pracuješ v MMB?

Do múzea som nastúpil v roku 2011. Skôr by som mohol povedať, že som nastúpil do rozbehnutého pracovného procesu okolo zrekonštruovanej  Starej radnice a predtým obnoveným Apponyiho palácom. Prvou úlohou  bolo „otvoriť“ po technickej stránke expozíciu a kancelárske priestory. Samozrejme aj ostatných 12 objektov patriacich do komplexu múzea, malo pre mňa svoje čaro v tom stave v akom boli a sú, no zároveň to znamenalo vynaloženie úsilia na ich udržanie a bezproblémové fungovanie. Predchádzajúce pracovné pozície boli pre mňa dobrým základom pre prácu technického charakteru v kombinácii s historickými objektami. S takýmto kontextom skúseností a novej výzvy som nastupoval na pozíciu vedúceho oddelenia prevádzky.

Čo máš na svojej práci najradšej?

Jedna z myšlienok hovorí, že všetko so všetkým súvisí. Skúsenosti mi to potvrdili. Aj v tejto odbornej práci musí prichádzať k prelínaniu a zohľadneniu súvislostí pri riešení problémov – technických a historických prvkov. Technika s jej novými technológiami a vedeckými možnosťami v previazaní na historické stavby a predmety dokazujú mnohé pozoruhodne udalosti. V mojom predchádzajúcom zamestnaní pri výstavbe „nových“ objektov sme boli „obmedzovaní“ len výškou investícii a s tým súvisiacimi cieľmi, ktoré sme chceli dosiahnuť. Pri správe historických stavieb s využitím nových  technologických prvkov musí prichádzať k vzájomnému vzťahu, prelínaniu a hľadaniu riešení. Toto je zaujímavá súčinnosť v práci v tejto oblasti – správe historických objektov a vytváraniu podmienok pre prezentáciu historických exponátov.

Uvedomujem si ale aj to, že z veľkej časti je to práca drobných a každodenných úkonov, ktoré nevykazujú „svetové objavy“, ale sú bezpodmienečne nutné k správnemu fungovaniu múzea. V tomto som realista.

Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?

Rozdielnosť profesii a skúsenosti mi nedávajú jednoznačnú odpoveď  na jeden úspech. Vedel by som to rozdeliť na tri časti. Jedna je čisto investično-stavebná. Tu by som videl príležitosť pracovať v minulosti na veľkých stavbách ako boli atómové elektrárne a líniová stavba ropovodu. Druhou sú aktivity a projekty v samospráve hlavného mesta na úrovni tak mestskej časti, kde žije naša rodina a tiež na úrovni hlavného mesta. Tretia oblasť sa týka súčasného zamestnania, kultúry v súvislosti s Múzeom mesta Bratislavy. Výstavba kultúrnych objektov, ale najmä ich rekonštrukcií. Čaká nás veľká výzva. V dohľadnej dobe obnova Michalskej veže – Múzea zbraní a snáď aj Domu u Dobrého pastiera – Múzea hodín. Už to považujem za úspech. Možnosť mojej participácie na ich obnove a predovšetkým, že sa našli potrebné investície. Momentálne oceňujem všetky kultúrne aktivity smerujúce k zachovaniu kultúrno-historického dedičstva.

Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?

Súčasné technologické možnosti dávajú veľký potenciál pri obnove a zachovaní historických objektov a predmetov. Je to otázka vyčlenenia financií na tieto aktivity  či už na celoštátnej, alebo čo sa týka nás, mestskej úrovni. Problémom je tieto peniaze dostať do kultúry. Jednorazové projekty financovania sú dobré, ale potrebná je trvalejšia kontinuita. Z toho veľmi často vzniká dilema a zložitosť riešenia – na čo použiť to množstvo peňazí. s ktorými disponujeme, keď potrieb je veľa. Nemenej závažným problémom je taktiež finančné oceňovanie pracovníkov v oblasti múzejníctva.

Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?

Prežívať udalosť prelomu storočí a tisícročí je veľká udalosť. Keď to zoberiem ako technik, je to úžasné čo všetko umožňujú výdobytky techniky v celej šírke života. Na druhej strane si však uvedomujem aj činnosť ľudského ducha v ich využívaní alebo zneužívaní. Keď k tomu pripočítame aj oblasť ideovú je o čom uvažovať...

Aby to však nebolo tak vážne priatelia, aj my technici máme svoje storočné dilemy, ktoré nás určite prežijú. Ako strojári riešime od Koperníkovej doby jednu závažnú filozoficko-technickú otázku: Vplyv korózie na zakrivenie zemskej osi...?!