Cesta: Titulka > Blog mmb > Z anonymity... > Z anonymity vystupuje...Peter Hyross
Odkedy pracuješ v MMB?
V roku 1997
bolo vypísané výberové konanie na miesto riaditeľa vtedy ešte Mestského múzea
v Bratislave. Končil dlhoročný riaditeľ Šimon Jančo a ja som sa
prišiel spýtať na jeho názor o mojom záujme prihlásiť sa na uvoľňujúce sa
miesto. Bez prekvapenia, smútku, či zaváhania odpovedal aby som tak urobil.
Poznali sme sa aj predtým a po mojom menovaní sme spolu pracovali ešte
niekoľko rokov. Jeho 34-ročná skúsenosť a kontakty zanechali v inštitúcii
hlbokú stopu a v prvých rokoch mi v mnohom pomohli.
Na pozícii riaditeľa som nebol nováčikom, predtým som stál na čele
Historického múzea a krátko aj Múzea Červený Kameň – samostatných
organizačných zložiek Slovenského
národného múzea.
Čo máš na
svojej práci najradšej?
Pocit keď sa podarí dobrá vec. Nové získané zbierkové predmety, zaujímavá
výstava, úspešné podujatie, obnova objektu, spokojnosť návštevníkov ale i
spolupracovníkov, kladné reakcie zriaďovateľa, alebo kolegov z iných
múzeí.
Prítomnosť minulosti, keď sa prechádzam medzi predmetmi svedčiacimi o dávnom i nedávnom živote v našom priestore.Možnosť byť pri tom a spolupodieľať sa na prezentácii minulosti našich predkov – ich života, práce, šikovnosti, pre naše generácie, ako aj chrániť a získavať nové hmotné doklady z minulosti i súčasnosti pre generácie budúce, v najstaršom múzeu na Slovensku
Čo pokladáš
za svoj najväčší profesionálny úspech?
Ťažká otázka nad ktorou som sa nikdy nezamýšľal. Neviem či treba vedieť
pomenovať svoj najväčší úspech, nech hodnotia a vyberajú iní. Mnoho
dobrých drobných krokov – úspechov poskladá mozaiku, ktorú možno hodnotiť ako
celok. Keď raz budem na konci tejto mojej profesionálnej cesty potom sa obzriem
naspäť a skúsim vybrať to naj...
Dnes by som možno povedal, že veľkým úspechom je tím ľudí, ktorých sa mi
podarilo dať dokopy a udržať, s ktorými
mám možnosť dlhé roky spolupracovať, ktorí
sú nadšení pre zbierky, minulosť i prítomnosť, múzeum, mesto, majú radi
to, čo robia a s kým spolupracujú.
Za tie roky sme spolu posunuli Múzeum mesta Bratislavy výrazne dopredu a nadviazali
sme tak na predchádzajúce úspešné generácie.
Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?
Najzložitejšie je asi nájsť rovnováhu. Medzi osobným a pracovným životom. Záujmami jednotlivcov a kolektívu, potrebami jednotlivých oddelení, prácou navonok – pre verejnosť, výstavy, podujatia, publikácie a dovnútra – so zbierkami, ich spracovávaním, interpretáciou, ochranou, reštaurovaním. Medzi finančnými potrebami a možnosťami. Medzi údržbou a obnovou jednotlivých objektov. A občas aj presviedčanie zriaďovateľa o potrebe a význame múzea, jeho mieste v spoločnosti, meste, o nutnosti investícií do zbierok, ich ochrany, uloženia.
Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?
Ako
neustále sa meniacu a rýchlu. Svet sa zmenšuje, vzdialenosti nie sú
problém, ten je v selektovaní informácií, ktoré nie každý zvláda.
Prichádzajú nové možnosti, výzvy, ale aj ohrozenia. Ľudia sú viac
individualisti, uzavretí do seba, ale aj citlivejší a ochotní pomôcť keď
naozaj treba. Veľa porovnávajú, sú kritickí... Strácajú sa slová a ich
podstata v živote – pokoj, úcta, skromnosť, pokora.
Tretie
desaťročie dvadsiateho prvého storočia prináša aj pre múzeá nové veľké výzvy.
Medzinárodné spoločenstvo múzeí hľadá definíciu, ktorá by vernejšie vystihovala
nové úlohy a náplne činnosti očakávané verejnosťou od týchto inštitúcií.
Aj Múzeum mesta Bratislavy má byť priestorom pre kritický dialóg
o minulosti a budúcnosti, pre riešenie konfliktov a výziev
prítomnosti, ako aj priestorom pre zachovávanie spomienok pre budúce generácie.
Musí preto posilniť svoj sociálny a komunitný potenciál s dôrazom na
lokálne publikum. Návštevník očakáva nové formy prezentácie a nastoľovanie
aktuálnych tém. Nestačia mu klasické formy, aj v múzeu očakáva virtuálny
a digitálny svet. Myslím si, že naše múzeum má potenciál a je
pripravené zvládnuť očakávania ktoré pred ním stoja.
Zobraziť vyhľadávací formulár »