Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Odkedy pracuješ v MMB?

V roku 1997 bolo vypísané výberové konanie na miesto riaditeľa vtedy ešte Mestského múzea v Bratislave. Končil dlhoročný riaditeľ Šimon Jančo a ja som sa prišiel spýtať na jeho názor o mojom záujme prihlásiť sa na uvoľňujúce sa miesto. Bez prekvapenia, smútku, či zaváhania odpovedal aby som tak urobil. Poznali sme sa aj predtým a po mojom menovaní sme spolu pracovali ešte niekoľko rokov. Jeho 34-ročná skúsenosť a kontakty zanechali v inštitúcii hlbokú stopu a v prvých rokoch mi v mnohom pomohli. 

Na pozícii riaditeľa som nebol nováčikom, predtým som stál na čele Historického múzea a krátko aj Múzea Červený Kameň – samostatných organizačných zložiek  Slovenského národného múzea.

Čo máš na svojej práci najradšej?

Pocit keď sa podarí dobrá vec. Nové získané zbierkové predmety, zaujímavá výstava, úspešné podujatie, obnova objektu, spokojnosť návštevníkov ale i spolupracovníkov, kladné reakcie zriaďovateľa, alebo kolegov z iných múzeí.

Prítomnosť minulosti, keď sa prechádzam medzi predmetmi svedčiacimi o dávnom i nedávnom živote v našom priestore.Možnosť byť pri tom a spolupodieľať sa na prezentácii minulosti našich predkov – ich života, práce, šikovnosti, pre naše generácie, ako aj chrániť a získavať nové hmotné doklady z minulosti i súčasnosti pre generácie budúce, v najstaršom múzeu na Slovensku 

Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?

Ťažká otázka nad ktorou som sa nikdy nezamýšľal. Neviem či treba vedieť pomenovať svoj najväčší úspech, nech hodnotia a vyberajú iní. Mnoho dobrých drobných krokov – úspechov poskladá mozaiku, ktorú možno hodnotiť ako celok. Keď raz budem na konci tejto mojej profesionálnej cesty potom sa obzriem naspäť a skúsim vybrať to naj...

Dnes by som možno povedal, že veľkým úspechom je tím ľudí, ktorých sa mi podarilo dať dokopy a udržať, s ktorými mám možnosť dlhé roky spolupracovať,  ktorí sú nadšení pre zbierky, minulosť i prítomnosť, múzeum, mesto, majú radi to, čo robia a s kým spolupracujú.

Za tie roky sme spolu posunuli Múzeum mesta Bratislavy výrazne dopredu a nadviazali sme tak na predchádzajúce úspešné generácie.

                                                                                  Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?

Najzložitejšie je asi nájsť rovnováhu. Medzi osobným a pracovným životom. Záujmami jednotlivcov a kolektívu, potrebami jednotlivých oddelení, prácou navonok – pre verejnosť, výstavy, podujatia, publikácie a dovnútra – so zbierkami, ich spracovávaním, interpretáciou, ochranou, reštaurovaním. Medzi finančnými potrebami a možnosťami. Medzi údržbou a obnovou jednotlivých objektov. A občas aj presviedčanie zriaďovateľa o potrebe a význame múzea, jeho mieste v spoločnosti, meste, o nutnosti investícií do zbierok, ich ochrany, uloženia.

Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?

Ako neustále sa meniacu a rýchlu. Svet sa zmenšuje, vzdialenosti nie sú problém, ten je v selektovaní informácií, ktoré nie každý zvláda. Prichádzajú nové možnosti, výzvy, ale aj ohrozenia. Ľudia sú viac individualisti, uzavretí do seba, ale aj citlivejší a ochotní pomôcť keď naozaj treba. Veľa porovnávajú, sú kritickí... Strácajú sa slová a ich podstata v živote – pokoj, úcta, skromnosť, pokora.

Tretie desaťročie dvadsiateho prvého storočia prináša aj pre múzeá nové veľké výzvy. Medzinárodné spoločenstvo múzeí hľadá definíciu, ktorá by vernejšie vystihovala nové úlohy a náplne činnosti očakávané verejnosťou od týchto inštitúcií. Aj Múzeum mesta Bratislavy má byť priestorom pre kritický dialóg o minulosti a budúcnosti, pre riešenie konfliktov a výziev prítomnosti, ako aj priestorom pre zachovávanie spomienok pre budúce generácie. Musí preto posilniť svoj sociálny a komunitný potenciál s dôrazom na lokálne publikum. Návštevník očakáva nové formy prezentácie a nastoľovanie aktuálnych tém. Nestačia mu klasické formy, aj v múzeu očakáva virtuálny a digitálny svet. Myslím si, že naše múzeum má potenciál a je pripravené zvládnuť očakávania ktoré pred ním stoja.