Cesta: Titulka > Blog mmb > Z anonymity... > Z anonymity... vystupuje Marta Janovíčková
Odkedy pracuješ v Múzeu mesta Bratislavy?
V roku 1997 sa mi naskytla možnosť zmeniť múzejnú
inštitúciu. Považovala som to za profesionálnu výzvu, napriek tomu, že podstata
práce vychádza z rovnakého základu. Každé múzeum má však svoje špecifiká
a to sa v plnej miere ukázalo v Múzeu mesta Bratislavy. Stala som sa kurátorkou
zbierky nábytku a vedúcou odborného oddelenia, neskôr spojeného
s oddelením dokumentácie. V súčasnosti pôsobím okrem funkcie
zástupkyne riaditeľa ako kurátorka zbierky dokumentujúcej každodenný život.
Čo máš na práci najradšej?
Moja odpoveď ako múzejníčky vôbec nie je originálna. To, čo našu „krvnú skupinu“ drží v tomto povolaní vo väčšine prípadov po celý nielen profesionálny život je fascinujúca príťažlivosť zbierkových predmetov. Možnosť preniesť sa do minulosti prostredníctvom originálnych dokladov ľudskej činnosti. Prostredníctvom nich možnosť poznávať životy ľudí v predchádzajúcich historických obdobiach napríklad ich remeselné zručnosti, kultúru, estetické cítenie, podobu spoločenského či privátneho života. Možnosť podieľať sa na tvorbe zbierok a snaha o ich zachovanie pre generácie budúce. Možnosť interpretácie histórie predmetov, ich výrobcov či používateľov v kontexte dobových dejín pre súčasníkov. A najmä viera, že naša práca vedie nielen k novým poznatkom ale aj k rešpektu k tomu, čo dokázali predchádzajúce generácie a my to ako odkaz posúvame do budúcnosti.
Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?
Na zodpovedanie tejto otázky sa nepovažujem za úplne
kompetentnú. Za svoj profesionálny život
sa mi podarilo realizovať alebo spolupracovať pri viacerých expozíciách,
výstavách či iných podujatiach, venovať
sa publikačnej činnosti a mať účasť aj na práci vo Zväze múzeí na
Slovensku. To sú však aktivity, ktoré by mali hodnotiť iní. Za svoj profesionálny
úspech by som mohla pokladať napríklad výsledok akvizičnej činnosti, kedy sa mi
podarilo nadobudnúť vyše 2500 predmetov dokumentujúcich život v domácnosti druhej
polovice 20. storočia. Keď som sa zamýšľala nad odpoveďou a hodnotila
svoju vyše 40. ročnú rôznorodú múzejnú prax , tak za svoj profesionálny úspech
považujem skutočnosť, že svojimi nadobudnutými vedomosťami a skúsenosťami
ešte stále dokážem prispievať k riešeniu odbornej problematiky nielen
v Múzeu mesta Bratislavy.
Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?
Na rozdiel od odpovede na predchádzajúcu otázku, nad touto
nemusím vôbec rozmýšľať. Kurátori zbierok musia aj fyzicky pracovať so
zbierkovými predmetmi, napríklad pri ich evidencii, príprave výstav
a podobne. Keďže mám na starosti zbierku nábytku, čo znamená veľké a ťažké
predmety, tak to pre mňa nie vôbec
jednoduché, pretože mnohé práce nedokážem zvládnuť sama. To znamená , že musím
vynaložiť úsilie na zorganizovanie pomoci kolegov a vtedy závidím tým
kurátorom, ktorí môžu so zbierkami manipulovať sami. Ale vážne, za
najzložitejšie považujem presadzovanie významu múzeí v spoločnosti, ktorá
ich vníma najmä ako prezentačné inštitúcie bez pochopenia podstaty ich zamerania
a podmienok potrebných pre svoju činnosť. Jeden príklad za všetky: divadlá, kiná, školy či iné inštitúcie
existujú v objektoch postavených pre ich špecifické potreby. Koľko je na
Slovensku účelových objektov postavených špeciálne pre podmienky múzejnej práce?
Skúste si to zistiť, budete prekvapení! Nebudete potrebovať ani všetky prsty na
oboch rukách.
Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?
No musím sa priznať, že to nejako špeciálne neprežívam a
neriešim, je to pre mňa iba číslo. Nové technológie vnímam najmä ako pracovné
pomôcky a radšej komunikujem priamo so živými ľuďmi. Desí ma však
postupujúca závislosť najmä mladých od čoraz viac rafinovanejšej ponuky
výrobcov techniky, prostredníctvom ktorej sú síce spojení s celým svetom,
ale v samej podstate sa stávajú osamelými. Našťastie ešte žijeme
v dobe, kedy je stále okolo nás nádherná príroda a môžeme sa
v nej odreagovať od zrýchľujúceho sa pulzu doby. A našťastie tu máme
múzeá, kde sa môžeme aspoň na chvíľu preniesť do časov dávno minulých, kedy
život plynul kľudnejším tempom a spýtať sa samých seba, kam sa
ponáhľame.
Zobraziť vyhľadávací formulár »