Z anonymity...vystupuje Júlia Dinušová: Múzeum mesta Bratislavy

Cesta: Titulka > Blog mmb > Z anonymity... > Z anonymity...vystupuje Júlia Dinušová

Z anonymity...vystupuje Júlia Dinušová

Ing. Júlia Dinušová absolvovala Elektrotechnickú fakultu SVŠT, odbor Fyzika tuhých látok. Neskôr absolvovala dvojročné pedagogické minimum, ktoré využila ako učiteľka elektrotechnických predmetov na SOU v BEZ. Pracovala na odbore vzdelávania dospelých. Po druhej materskej dovolenke sa zamestnala v predajni obuvi a tvrdí, že táto skúsenosť jej veľmi pomohla pri neskoršej práci kustódky v múzeu.
Obdivuje a miluje folklór a divadlo. Aktívne pôsobila v divadielku malých javiskových foriem Pegasík a folklórnom súbore Bezanka. Založila a desať rokov viedla Detskú folklórno-dramatickú skupinu v MŠ v Ružinove. Zúročila tu vedomosti získané v päť ročnom štúdiu na UK - UTV v odbore etnológia.

Motto: Správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.

Odkedy pracuješ v MMB?

V MMB pracujem od leta roku 2010 ako kustódka, čo je po ľudsky povedané, skladník umeleckých predmetov. Mám na starosti textilné a etnografické depozitáre.

Čo máš na svojej práci najradšej?

Fascinuje ma práca neznámych vyšívačiek, ich vkus, majstrovstvo, cit pre detail. V MMB máme vzácne etnografické zbierky z dedín súčasnej veľkej Bratislavy. Obdivujem precízne výšivky na opleckách, čepcoch a kútnych plachtách... Nenájdete tu dva rovnaké vzory, hoci je zachovaná typológia v jednotlivých dedinách. Ale mám rada aj tú atmosféru pri chystaní predmetov na výstavy a ich inštaláciu. Tiež ma bavila práca v Ateliéri Múzeum má budúcnosť v programe Mudrovačky v múzeu, kde som prispela svojimi scenármi a prácou s deťmi.

Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?

Úspechom to síce nemožno nazvať, ale poteší ma, keď kolegovia pochvália, že mám zbierkové predmety v depozitároch uložené prehľadne a tak, že im zub času veľmi neublíži. Za svoj osobný úspech ale považujem možnosť spolupracovať s viacerými vzácnymi kolegami, popri ktorých som si mohla rozšíriť svoje vedomosti, zručnosti a načerpať tej pravej človečiny.

Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?

Najzložitejšie je vtesnať do obmedzených priestorov depozitárov všetky zbierkové predmety, aby mali miesto, aké potrebujú a zaslúžia si ho.

Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia.

Akceptujem zmeny a využívam vymoženosti súčasnej vedy a techniky. Ale ako technička si uvedomujem aj nebezpečenstvá, ktoré na nás v rámci vedecko-technickej revolúcie číhajú a mám z nich, pravdu povediac, dosť veľké obavy.