Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Domov

 

Z anonymity vystupuje... Jaroslava Schmidtová

blog
PhDr. Jaroslava Schmidtová absolvovala v roku 1981 klasickú archeológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Zamestnala sa v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Neskôr pracovala na výskumoch v Bratislave Dúbravke, na Liptovskej Mare a v Bratislave Rusovciach. Od roku 1988 pôsobí v Múzeu mesta Bratislavy. Je uznávanou archeologičkou, spolupracuje na medzinárodných projektoch. Má za sebou bohatú publikačnú a výstavnú činnosť.
 

 
 

Odkedy pracuješ v MMB?

V MMB pracujem od 1.4.1988. Prišla som z Archeologického ústavu SAV, odkiaľ som odišla z rodinných dôvodov a nastúpila najskôr do Kultúrneho oddelenia (dnes Oddelenie komunikácie), kde som 2 roky pracovala na NKP hrad Devín a bola kurátorkou dvoch výstav. Od roku 1990 pracujem v Múzeu Antická Gerulata v Rusovciach, najskôr ako lektorka a od roku 1991 ako archeologička.

Jaroslava Schmidtová

Čo máš na svojej práci najradšej?

K práci archeologičky ma priviedla túžba po poznaní. V súčasnosti sa archeológia študuje v Bratislave, Nitre a Trnave, za mojich študentských čias sa otváralo štúdium archeológie len v Bratislave aj to každý tretí rok. Po mojej maturite ročník neotvárali a bola som prijatá na štúdium klasickej archeológie v Prahe na Karlovej univerzite. S úctou pozdravujem Profesora Bouzka a myslím na Docentku Ondřejovú.

Všetci múzejníci majú rešpekt k zbierkovým predmetom, ktoré majú vo svojich kurátorských zbierkach. Raz sa mi dostal do rúk kahanec z 2.- storočia, ktorý som pripravovala na fotenie. Ostal na ňom  odtlačok prsta hrnčiara, ktorý ho vytáčal. Nad týmto osobným až intímnym detailom  sme sa naozaj všetci zúčastnení pozastavili. Ešte vyhrotenejšie to bolo pri  prvom hrobe. Pri jeho vyberaní sme najskôr pietne postáli a až potom sme pristúpili k vybratiu. Neskôr v roku  2002 sme v Rusovciach na Pieskovom hone preskúmali veľké pohrebisko zo 166 hrobmi z obdobia sťahovania národov, takže vyberanie hrobov sa stalo rutinou. Etickú otázku či hroby vyberať už máme vyriešenú. Ak je hrob ohrozený stavbou a kosti sa majú povaľovať na haldách, potom je práca archeológa určite dôstojnejším riešením nakladania s pozostatkami.Mala som to ohromné šťastie, že som sa dostala do Rusoviec v čase, keď začiatkom 90. rokov začali veľké investičné projekty a Rusovce ako pamiatková zóna vyžadovali na každú stavbu archeologický výskum. Veľké líniové stavby ako výstavba plynofikácie, stavba diaľnice a niekoľko etáp kanalizácie ako aj stavby rodinných domov a ďalšie zemné práce ma doslova pohltili a v teréne sme neraz boli celý rok, aj v zime. Výborný kolektív  v MMB, Dr. Peter Baxa, zástupca riaditeľa pre odbornú činnosť a môj nadriadený ako aj Ing. arch. Jitka Jezná, autorka dokumentácie boli mojimi pedagógmi a skvelými kolegami. Takisto s láskou spomínam na študentov, dnes renomovaných odborníkov, ako aj pracovníkov z radov obyvateľov Rusoviec a Čunova, ktorí mi odovzdávali životné skúsenosti.

Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?

Vzhľadom na intenzívnu archeologickú činnosť som získala veľké množstvo nových poznatkov o osídlení Rusoviec ako aj predmetov, ktoré dokumentujú a interpretujú život obyvateľov Gerulaty. Práca archeológa má dve časti. Najskôr v teréne archeológ pripravuje, vedie a organizuje práce v teréne, čomu predchádza zložitá príprava, podklady k pracovným zmluvám, príprava mapových podkladov, geodetické zamerania, štúdium a teoretická príprava skúmanej polohy. Priebežne spolu s prácami v teréne sa robí výskumná dokumentácia, ktorá je zavŕšená spracovávaním poznatkov z terénu, stratigrafie,objektovej skladby a získaného materiálu. Začína „druhá detektívka“ a to hľadanie analógií nálezov keramiky, terry sigillaty, tehál a rôznych drobných predmetov či už militárií, súčasti odevu alebo šperkov.  Od toho sa odvíjal a stále odvíja môj ďalší profesionálny život. Zúčastňovala som sa konferencií a vždy sa snažím vydávaním odborných článkov, publikácií a výstav predstaviť výsledky výskumov z Rusoviec. Takisto som spolupracovala na niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorých hlavným cieľom boli samozrejme odborné výstupy, prepojenie limesu, t. j. rímskej hranice, spoločná dokumentácia opevnených bodov na hraniciach Rímskeho Impéria, webová stránka či súpis kamenných pamiatok. Druhou dôležitou úlohou bolo organizovanie workshopov. Kolegovia z Rakúska, Nemecka, Španielska, Británie, Holandska s veľkým záujmom navštevovali krajiny bývalého východného bloku. A my zo Slovenska, Čiech, Poľska, Bulharska, Maďarska, Srbska, Chorvátska sme nevynechali ani jednu návštevu múzeí a lokalít Západnej Európy. Všetky tieto projekty boli zamerané ako podklady pre zápis Gerulaty do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.Takisto som hrdá na podujatie „Rímske hry“, ktoré sme s Ing.arch. Jitkou Jeznou založili a prvé tri ročníky realizovali. Tento rok bude múzeum realizovať 23. ročník. 

Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?

Medziľudské vzťahy sú vždy komplikované.

Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia.

Používanie už len samotného počítača pri písaní správ, hlásení, článkov, publikácií je nesmierna a neuveriteľná pomoc, ktorá nám uľahčila prácu. Samozrejmosťou je už skener, tlačiarne, digitálne fotoaparáty, digitálne metre, notebooky a tablety, telefóny, GIS, jps, georadar  či niveláky. Najviac snáď pokročila komunikácia, keď prostredníctvom mailovej pošty sa spájame so známymi aj novými kolegami.  Prezentácia našej práce aj vďaka týmto pomôckam je rýchla, dôkladná, precízna a presná.

 

Jaroslava Schmidtová, archeologička v lokalite Geerulata

 
Kontakt: PhDr. Beáta Husová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 1.7.2020 / 1.7.2020
 

Kontext

Umiestnenie: Zložky dokumentov > Z anonymity...
 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa