Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Odkedy pracuješ v MMB?

Pracujem od roku 2005 na poste kurátorky novších dejín s chronologickým záberom dokumentovania materiálnej kultúry mesta  od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia.  Predtým som pracovala v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzea Bratislava  a venovala sa téme národného hnutia. V práci sa venujem výskumu viacerých tém z dejín mesta: mestská administratíva a jej predstavitelia, symboly mesta,  hospodársky život v meste, predovšetkým  živnosti, so špeciálnym zreteľom na prešporských fotografov (Kozics, Hofer), historicko-genealogické súvislosti  prešporských a bratislavských rodín, propaganda prvej svetovej vojny a iné. Zároveň som kustódka zbierky techniky. V období rokov 2005 - 2016 som zostavovala zborník Múzea mesta Bratislavy Bratislava roč. 17.- 28. Vykonávam aj funkciu vedúcej odborného oddelenia.

Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?

Oslovuje ma predovšetkým práca kurátora s materiálnymi a archívnymi prameňmi. A to na všetkých jej stupňoch: od získavania predmetov až po ich prezentovanie. Práca kurátora v múzeu je o kontinuite. Zbierky predchodcov  dopĺňam a kreujem  vlastnými akvizíciami. V tomto by som prirovnala prácu kurátora  práci umelca. To je na nej fascinujúce. Vyžaduje  to  aj určitú  erudovanosť, odbornú rozhľadenosť, aby  sa kurátor  opätovne pokúšal o nové interpretácie a zhodnotenie zbierkového fondu. Mám rada tento tvorivý proces. Je potrebná  aj určitá dávka fantázie, veľakrát aj detektívneho prístupu. Kurátor a predmety, ktoré získal  do múzea a ktoré interpretuje či už publikačne alebo výstavne, tvoria už natrvalo  dvojicu  spojenú vnútornými vzťahmi podmienenými viacerými aspektmi ( orientácia v témach, invencia,  ponuka a finančné možnosti akvizícií v múzeu a iné).

Čo máš na svojej práci najradšej?

Hovorila by som radšej o  zadosťučineniach vo svojej práci  bez ohľadu na demonštrovanie nejakých prejavov skromnosti. Práca v múzeu  v súčasných pomeroch nemôže byť úzko špecializovaná. Jednoducho povedané nie je možné si vybudovať „slávu“ na jednej úzkej téme. Pri práci v múzeu ma  najviac zaujíma práca so zbierkami, výskum v depozitári, hľadanie vzťahov a súvislostí  medzi predmetmi na policiach a hľadanie súvislostí  prostredníctvom nich v témach, ktoré už priniesla naša historiografia. Keď by som mala byť konkrétnejšia tak ma teší vytvorenie rozsiahlej zbierky chromofotografií a zabezpečenie ich reštaurovania, alebo napr. akvizície pozostalostí  viacerých prešporských rodín ( Munker, Haeberle,Scherz), podstatné rozšírenie zbierky fotografií ateliéru Kozics a iné. Zadosťučinenie mi priniesla aj spolupráca  s mojimi kolegyňami  a kolegami  na tvorbe základnej expozície dejín mesta, publikácie z dejín múzea,  spoločných výstavách a rôznych projektoch.

Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?

Vykonávala som v Historickom múzeu SNM  a vykonávam  v Múzeu mesta  Bratislavy  prácu múzejníka  už viac desaťročí. Preto by som sa   k  tomu „najzložitejšiemu vo svojej práci mohla vyjadrovať  dokonca aj z pohľadu dvoch režimov. Bolo by možné hovoriť   konkrétne alebo  za celý verejný priestor.  Moja  pracovná „dlhovekosť“ v múzeu svedčí , že záujem o  dejiny nestrácam. Rovnako si myslím, že aj celá naša  spoločnosť stojí o sprostredkovanie historických tém, čo je potešiteľné.  Chcem povedať len všeobecne, že  rezervy  vidím  vo väčšej ochrane a starostlivosti o  hnuteľné a nehnuteľné  pamiatky v celej spoločnosti. Myslím si, že vždy sa nájdu  pracovníci   v  múzeách, galériách, archívoch  a v pamiatkových  organizáciách, ktorí budú zodpovedne ale aj radostne vykonávať svoju prácu.

Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?

Vtipne by som povedala  ako mi to dajú moje duševné a fyzické možnosti ( podobne ako ostatní). Ale teraz vážne.  Naša prítomnosť je o  neuveriteľnom technickom pokroku,  komunikačných možnostiach a nových informáciách. Myslím si,  a ukázala to aj dnešná doba „korony“, že práve vedeckí pracovníci ( nielen historici, ale hlavne ekonómovia, klimatológovia, sociológovia...) majú čo povedať súčasnosti. Mnohé javy, modely udalostí sa  v dejinách opakujú. Samozrejme si nemyslím, že historici by mali prorokovať budúcnosť, stačí keď budú prinášať  poznanie o minulosti.  Pre prácu  múzejníkov vidím ako veľkú výzvu  do budúcnosti výber materiálnych a duchovných prameňov   zo súčasnosti. Aké  pramene prejdú sitom zhodnocovacieho procesu  a stanú sa trvalými prameňmi v zbierkach , pre svoju autenticitu,  príznačnú znakovosť  a by tak prispievali   prispejú k tvorbe  historického a kultúrneho dedičstva.