Cesta: Titulka > Blog mmb > Z anonymity... > Z anonymity...vystupuje Elena Kurincová
Odkedy pracuješ v MMB?
Pracujem od roku 2005 na poste kurátorky novších dejín
s chronologickým záberom dokumentovania materiálnej kultúry mesta od polovice 19. storočia do polovice 20.
storočia. Predtým som pracovala v Slovenskom
národnom múzeu – Historickom múzea Bratislava a venovala sa téme národného hnutia. V práci
sa venujem výskumu viacerých tém z dejín mesta: mestská administratíva a jej
predstavitelia, symboly mesta, hospodársky život v meste,
predovšetkým živnosti, so špeciálnym
zreteľom na prešporských fotografov (Kozics, Hofer), historicko-genealogické
súvislosti prešporských
a bratislavských rodín, propaganda prvej svetovej vojny a iné.
Zároveň som kustódka zbierky techniky. V období rokov 2005 - 2016 som
zostavovala zborník Múzea mesta Bratislavy Bratislava roč. 17.- 28. Vykonávam
aj funkciu vedúcej odborného oddelenia.
Čo
pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?
Oslovuje ma predovšetkým práca kurátora s materiálnymi a archívnymi prameňmi. A to na všetkých jej stupňoch: od získavania predmetov až po ich prezentovanie. Práca kurátora v múzeu je o kontinuite. Zbierky predchodcov dopĺňam a kreujem vlastnými akvizíciami. V tomto by som prirovnala prácu kurátora práci umelca. To je na nej fascinujúce. Vyžaduje to aj určitú erudovanosť, odbornú rozhľadenosť, aby sa kurátor opätovne pokúšal o nové interpretácie a zhodnotenie zbierkového fondu. Mám rada tento tvorivý proces. Je potrebná aj určitá dávka fantázie, veľakrát aj detektívneho prístupu. Kurátor a predmety, ktoré získal do múzea a ktoré interpretuje či už publikačne alebo výstavne, tvoria už natrvalo dvojicu spojenú vnútornými vzťahmi podmienenými viacerými aspektmi ( orientácia v témach, invencia, ponuka a finančné možnosti akvizícií v múzeu a iné).
Čo máš na svojej práci najradšej?
Hovorila by som radšej o zadosťučineniach vo svojej práci bez ohľadu na demonštrovanie nejakých prejavov skromnosti. Práca v múzeu v súčasných pomeroch nemôže byť úzko špecializovaná. Jednoducho povedané nie je možné si vybudovať „slávu“ na jednej úzkej téme. Pri práci v múzeu ma najviac zaujíma práca so zbierkami, výskum v depozitári, hľadanie vzťahov a súvislostí medzi predmetmi na policiach a hľadanie súvislostí prostredníctvom nich v témach, ktoré už priniesla naša historiografia. Keď by som mala byť konkrétnejšia tak ma teší vytvorenie rozsiahlej zbierky chromofotografií a zabezpečenie ich reštaurovania, alebo napr. akvizície pozostalostí viacerých prešporských rodín ( Munker, Haeberle,Scherz), podstatné rozšírenie zbierky fotografií ateliéru Kozics a iné. Zadosťučinenie mi priniesla aj spolupráca s mojimi kolegyňami a kolegami na tvorbe základnej expozície dejín mesta, publikácie z dejín múzea, spoločných výstavách a rôznych projektoch.
Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?
Vykonávala
som v Historickom múzeu SNM
a vykonávam v Múzeu
mesta Bratislavy prácu múzejníka už viac desaťročí. Preto by som sa k tomu
„najzložitejšiemu vo svojej práci mohla
vyjadrovať dokonca aj z pohľadu
dvoch režimov. Bolo by možné hovoriť konkrétne alebo za celý verejný priestor. Moja
pracovná „dlhovekosť“ v múzeu svedčí , že záujem o dejiny
nestrácam. Rovnako si myslím, že aj celá naša
spoločnosť stojí o sprostredkovanie historických tém, čo je potešiteľné. Chcem povedať len všeobecne, že rezervy vidím vo
väčšej ochrane a starostlivosti o hnuteľné a nehnuteľné pamiatky v celej spoločnosti. Myslím si,
že vždy sa nájdu pracovníci v múzeách, galériách, archívoch a v pamiatkových organizáciách, ktorí budú zodpovedne ale aj
radostne vykonávať svoju prácu.
Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?
Vtipne
by som povedala ako mi to dajú moje duševné
a fyzické možnosti ( podobne ako ostatní). Ale teraz vážne. Naša prítomnosť je o neuveriteľnom technickom pokroku,
komunikačných možnostiach a nových informáciách. Myslím si, a ukázala to aj dnešná doba „korony“, že
práve vedeckí pracovníci ( nielen historici, ale hlavne ekonómovia,
klimatológovia, sociológovia...) majú čo povedať súčasnosti. Mnohé javy, modely
udalostí sa v dejinách opakujú. Samozrejme
si nemyslím, že historici by mali prorokovať budúcnosť, stačí keď budú
prinášať poznanie o minulosti. Pre prácu múzejníkov vidím ako veľkú výzvu do budúcnosti výber materiálnych a duchovných
prameňov zo súčasnosti. Aké pramene prejdú sitom zhodnocovacieho
procesu a stanú sa trvalými prameňmi
v zbierkach , pre svoju autenticitu, príznačnú znakovosť a by tak prispievali prispejú k tvorbe historického a kultúrneho dedičstva.
Zobraziť vyhľadávací formulár »