Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > O múzeu > História múzea > Vývoj po roku 1945

 

Vývoj po roku 1945

V roku 1945 chod múzea poznačil nútený odchod viacerých pracovníkov, predovšetkým Ovídia Fausta a výtvarníka Jána Ladvenicu. V prvých povojnových rokoch akvizičná činnosť stagnovala. Bolo potrebné zvážiť nové odborné zameranie múzea vzhľadom na iné zbierkotvorné inštitúcie pôsobiace v meste. V duchu dobových požiadaviek sa prvoradou úlohou stala reinštalácia múzejných zbierok a vytvorenie nových expozícií, čo prebiehalo za veľmi poddimenzovaného personálneho obsadenia. V rokoch 1950 – 1951 v múzeu ako odborný pracovník pôsobil historik umenia Július Kálmán, ktorý sa sem opäť vrátil v roku 1965. Od roku 1951 vedenie múzea prevzal Alojz Mayer, ktorý tu pracoval v rokoch 1942 – 1958.
 

 
 
Od roku 1950 prebiehala inštalácia novej historickej expozície v 16 miestnostiach komplexu budov Starej radnice a v susednom Apponyiho paláci. Novovytvorená expozícia bola prvým pokusom o prezentáciu dejín Bratislavy od jej najstaršieho osídlenia až po súčasnosť. Okrem uvedených expozičných priestorov múzeum v rokoch 1952 – 1955 disponovalo aj výstavnými miestnosťami na prvom poschodí Mirbachovho paláca a od roku 1953 aj reprezentačnými miestnosťami Primaciálneho paláca, v ktorých bola vyinštalovaná galerijná expozícia. V roku 1954 prebehla reinštalácia pamätného domu J. N. Hummela. 1.1.1957 prevzalo pod svoju správu Múzeum Janka Jesenského umiestnené v umelcovom byte na Somolického 4.

Nová etapa v histórii múzea začala zánikom Vedeckých ústavov mesta Bratislavy v roku 1953. Múzeum sa vtedy stalo samostatnou organizáciou riadenou Ústredným národným výborom. V tomto období získalo dvoch dlhoročných odborných pracovníkov – etnografa Františka Kalesného a odborníčku na umelecké remeslá Lujzu Kresánkovú. V rokoch 1959 – 1960 bolo múzeum začlenené do Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy, ktorý zriadila mestská rada Ústredného národného výboru v Bratislave ako kultúrno-osvetové zariadenie pre propagáciu, dokumentáciu a výskum vývoja spoločnosti a prírody s územnou pôsobnosťou obvodu Mestského národného výboru. K múzeu vtedy patrili tieto pobočky: Múzeum J. N. Hummela, Múzeum Janka Jesenského, Vinohradnícke múzeum, expozícia zbraní a fortifikačných stavieb v Michalskej veži, ilegálny domček KSS na Priekopách a Múzeum vývoja človeka a ľudskej spoločnosti (v tej dobe nemalo svoju expozíciu). Od roku 1960 sa súčasťou Mestského múzea stalo aj Farmaceutické múzeum s expozíciou v bývalej lekárni U červeného raka na Michalskej 26. Spolu s múzeom do Vlastivedného ústavu patrila aj novozaložená Mestská galéria, Regionálna knižnica a Mestské vydavateľské stredisko.
Po zrušení Vlastivedného ústavu v roku 1961 vznikli tri samostatné kultúrne zariadenia: Mestské múzeum v Bratislave, Mestská galéria v Bratislave a Regionálna knižnica mesta Bratislavy. Po rozsiahlej delimitácii výtvarných diel do novovzniknutej Mestskej galérie (spolu 12 834 kusov) sa múzeum zameralo najmä na vybudovanie historického oddelenia. V roku 1961 do múzea nastúpila Irena Topoľská, neskôr Vladimír Varínsky a v roku 1969 Marta Bartová. V 60. rokoch nastali podstatnejšie zmeny v skladbe múzejných zbierok a prvoradá pozornosť sa začala venovať dokumentácii novších, resp. najnovších dejín a farmácie.

Akvizície 70. rokov patria k najpočetnejším v histórii múzea. Ročne sa jeho zbierky rozrastali priemerne o 2 000 predmetov. Orientáciou na zber materiálu z bratislavských domácností najmä na území Starého mesta sa podarilo vytvoriť početné súbory predmetov dokumentujúcich životný štýl predovšetkým meštianskych vrstiev v časovom rozpätí od druhej polovice 19. storočia do 20. – 30. rokov 20. storočia. Vytváral sa základ veľmi kvalitnej a typologicky rôznorodej zbierky secesných úžitkových a dekoratívnych predmetov. Pozornosť sa venovala aj múzejnej dokumentácii remesiel, živností a obchodu v Bratislave, okrajovo aj priemyslu. Hoci len krátkodobo, novou sférou záujmu sa stala technika.
Múzeu pripadli aj nové úlohy súvisiace s oblasťou štátnej pamiatkovej starostlivosti. Najvážnejšou súčasťou jeho investorskej činnosti sa stala rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorá prebiehala od roku 1954. Ďalšou rozsiahlou a veľmi náročnou akciou bola generálna rekonštrukcia Starej radnice, ktorá prebiehala od roku 1964. V nadväznosti na ňu múzeum pripravilo reinštaláciu Vinohradníckeho múzea a expozície dejín mesta, ktorej súčasťou sa stala novovytvorená expozícia feudálnej justície v suteréne Starej radnice. Mimo historického centra mesta bola zriadená národopisná expozícia Vajnorský dom.

Dôležitou zložkou činnosti múzea sa stal terénny výskum. V 60. rokoch sa v múzeu vytvorilo archeologické pracovisko a pod vedením Veroniky Plachej a neskôr Igora Kellera (1936 – 1999) sa začal vykonávať systematický archeologický výskum, predovšetkým na Devíne (v areáli hradu aj v obci). V polovici 80. rokov múzeum začalo realizovať archeologické výskumy v Rusovciach. Národopisný výskum sa zameral na niekdajšie priľahlé obce – dnes súčasti Bratislavy (Vajnory, Lamač, Záhorská Bystrica, Dúbravka).
Od roku 1965 začalo múzeum vydávať ročenku Bratislava, s podtitulom Spisy Mestského múzea (Acta Musei Civitatis Bratislavensis). Stala sa významným periodikom, poskytujúcim priestor na publikovanie fundovaných vedeckých a odborných štúdií zásadného významu, týkajúcich sa histórie Bratislavy.
70. roky sa v dejinách múzea spájajú s veľkým rozmachom v oblasti prezentačnej činnosti. Veľké zásluhy má na tom dlhoročný riaditeľ múzea Šimon Jančo (vo funkcii pôsobil v rokoch 1963 – 1996). V roku 1973 bola v zrekonštruovanom meštianskom dome na Beblavého ulici (tzv. Modrý dom) sprístupnená špecializovaná expozícia umeleckých remesiel a v jej bezprostrednom susedstve - v pôvabnom rokokovom domčeku U dobrého pastiera na Židovskej ulici - o rok neskôr expozícia historických hodín. V ďalšom decéniu podľa scenára dlhoročnej odbornej pracovníčky Márie Antolíkovej vznikla nová, podstatne rozšírená farmaceutická expozícia múzea, ktorá bola jedinou svojho druhu vo vtedajšom Československu a stala sa vyhľadávanou aj zahraničnými návštevníkmi. V roku 1985 múzeum verejnosti sprístupnilo hrad Devín a v tom istom roku otvorilo expozíciu antiky v Rusovciach.

Múzeum sa intenzívnejšie prezentovalo aj v zahraničí: v roku 1968 pripravilo výstavu Bratislava – hlavné mesto Slovenska, ktorá bola inštalovaná v Gutenbergovom múzeu v Mainzi; v roku 1974 sa predstavilo výstavou s podobným názvom v rámci EXPO v kanadskom Montreali. V polovici 80. rokov sa uskutočnili významné výstavy Moskve, v Burgenlandskom národnom múzeu v Eisenstadte, vo fínskom Turku, ako aj v hlavnom meste Mexika.

V súvislosti s prípravou nových expozícií sa systematickejšia pozornosť venovala konzervovaniu a reštaurovaniu zbierkových predmetov. Na pôde múzea tieto činnosti vykonávali najmä jeho dlhoroční pracovníci - Magda Fialová, Marta Letková, Marta Kiripolská, Vladimír Weber, Aleš Šilberský, Vincent Tamáš a neskôr Ľubor Krchňavý. Pôsobili tu aj Miro Baláž, Tibor Díte, Mária Horňáková, Július Horváth, Jozef Lupták a Anton Mrocek. Externé reštaurovanie prebiehalo na pracoviskách Ústředí uměleckých řemesel v Prahe a Brne, Ústredia umeleckých remesiel a Bratislave, na Vysokej škole výtvarných umení a Strednej umeleckopriemyselnej škole (dnešná Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru), s ktorou pokračovala intenzívna spolupráca najmä v druhej polovici 80. a prvej polovici 90. rokov.

 
Kontakt: Mgr. Zuzana Francová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 23.3.2016 / 23.3.2016
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa