Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Múzeum zbraní - Michalská veža

utorok - piatok 10:00 h – 17:00 h

sobota – nedeľa 11:00 h - 18:00 h

Vstupné:

• plné vstupné: 5,00 €   
• zľavnené vstupné (deti od 6 r. do 14 r., študenti, dôchodcovia):  3,00 €       
• rodinné vstupné (2 dospelí a deti do veku 14 r.) :  9,50 €  
• školské skupiny (najmenej 10 osôb v skupine): 1,50 € na osobu 

ZĽAVY: 

• Bratislavská mestská karta 20 % 
• Bratislava Card 100 % 

Vstupenka platí aj pre Múzeum farmácie - lekáreň  U červeného raka       

Neplatiaci: 

ŤZP

ŤZP/S

Novinári

Pedagogický dozor (na 10 osôb jeden pedagogický dozor zdarma)

Turistický sprievodca

Zmena vstupného počas podujatia Noc múzeí 20.5.2017

• jednotné vstupné: 2 €

Múzeum zbraní - Michalská veža

História opevnenia mesta: S výstavbou mestských hradieb sa začalo v 13. storočí,  koncom 14. storočia už malo mesto opevnenie s tromi bránami:.Michalskú, Laurinskú a Vydrickú. V 15. storočí otvorili Rybársku bránu. Pred hradbami mesta vznikali postupne predmestia, ktoré v prvej polovici 15. storočia nariadil cisár Žigmund v dôsledku husitského nebezpečia opevniť systémom vysokých násypov a valov. Vonkajšiu líniu mestského opevnenia prerušovali Kozia brána, brána na Suchom Mýte, Schöndorfská, Špitálska a Dunajská brána.

V polovici 16. storočia následkom tureckého nebezpečenstva začalo sa s opravou  opevnenia, na ktorej spolupracovali aj talianski fortifikační stavitelia. Projekty na úpravu hradieb vznikli aj po roku 1660. Vypracoval ich cisársky inžinier J. Priami v podobe hviezdicového obranného systému, no po porážke Turkov a po protestoch mešťanov proti ich realizácii sa sčasti uskutočnili len na hrade. Posledné úpravy sa vykonali v roku 1670.

Podľa projektu F. A. Hillebrandta  sa v rokoch 1775 – 1778 uskutočnila asanácia mestského opevnenia – vnútorné hradby sa búrali, priekopy zasypali a vnútorné mesto sa zjednotilo s predmestiami. Začiatkom 19. storočia  zbúrali i vonkajšie opevnenie a na miestach  hradieb vznikali postupne nájomné domy.

Z celého hradobného systému sa zachovala len časť múrov a bášt od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice a úsek okolo Michalskej brány po Prašnú baštu. Po asanácii bývalého židovského geta na Židovskej ulici  sa odkryli hradobné múry, vodná priekopa a zvyšky bášt, na múroch vidieť trojuholníkové strieľne a pôvodné cimburie. Sčasti sa zachovali i dve ďalšie bašty - Prašnú prestavali na obytný dom  (Zámočnícka ul. 11),  zvyšky Obuvníckej bašty začlenili do domu na Hviezdoslavovom námestí č. 11.

Najzachovalejšia je časť okolo Michalskej brány s najvýznamnejšou pamiatkou stredovekého opevnenia - Michalskou vežou. Meno dostala podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány. Pôvodne hranolovú vežu zo 14. storočia zvýšili v rokoch 1511 – 1517 osemuholníkovou nadstavbou.

Pri barokovej úprave roku 1758 veža dostala súčasnú podobu, na jej hrot umiestnili medenú sochu archanjela Michala s drakom od P. Ellera. Na mieste gotického reťazového mostu postavili barokový so sochami svätcov, obranný múr s parkanom od Michalskej brány po Prašnú baštu včlenili do domových blokov Zámočníckej ulice.