Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Blog mmb > Príbehy z histórie > Šírenie moru v stredovekej a novovekej Európe

 

Šírenie moru v stredovekej a novovekej Európe

Blog mmb
Ľudstvo sužovalo v minulosti množstvo pandémii. Medzi najznámejšie určite patrí morová nákaza. Odkiaľ sa do Európy dostala a ako sa s ňou snažila vysporiadať stredoveká spoločnosť sa dočítate v príspevku.
 

 
 

Šírenie moru v stredovekej a novovekej Európe / Katarína Harmadyová

Čo je mor

Mor je vysoko infekčné ochorenie,vyvolané baktériou Yersiniapestis. Na základe spôsobu nakazenia a priebehu ochorenia rozlišujeme bubonický (žľazový) a pľúcny mor. Bubonický mor sa prenáša na človeka z infikovaných krýs, prostredníctvomtzv. morových bĺch.Najčastejšie pod pazuchami, v slabinách, ale aj na krku sa objavia hnisavé pľuzgiere a v tele dochádza k masívnemu podkožnému krvácaniu. To spôsobí, že telo sfialovie a následne sčernie, preto dostal mor aj označenie čierna smrť. Dochádza k otrave krvi (sepsa) a smrť človeka nastáva v priebehu niekoľkých dní.

Pľúcny mor spôsobuje rovnaká baktéria, ale prenáša sa kvapôčkovou infekciou. Baktéria napáda pľúca krvnou cestou, človek vykašliava krv a dusí sa. Inkubačná doba je v tomto prípade veľmi krátka, od niekoľkých hodín do 2 dní, a nakazený človek zomiera. Baktéria Yersiniapestisbola objavená až v roku 1894 A. E. Yersinom. Aj dnes sa ešte výnimočne môže ochorenie objaviť a lieči sa antibiotikami, ktoré sú však účinné iba pri včasnej diagnostike, inak dochádza k úmrtiu.

Príčiny ochorenia

K prenosu ochorenia dochádzalo z krýs (rozdiel od potkana) na človeka prostredníctvom blchy morovej, ktorá na nich parazituje. Krysy žili v blízkosti ľudských domovov. Na jeseň dochádzalo k ich rozmnožovaniu (aj bĺch) a na jar k častejšiemu úhynu krýs, preto blchy prechádzali aj na človeka. Aj preto mali morové  nákazy svoje vrcholy na jar a na jeseň.K šíreniu pandémie prispievala slabá hygiena, preplnené mestá a prístavy, cestovanie za obchodom, klimatické pomery, neúroda, hladomor, obmedzené medicínske znalosti,povery či strach.

Za zdroj najväčšej morovej nákazy v Európe v rokoch 1347 – 1351 sa považujú lode s janovskými námorníkmi, ktoré pristáli koncom roka 1347 v sicílskej Messine. Priplavili sa od Čierneho mora, pričom námorníci na nich už boli nakazení, mnohí dokonca mŕtvi. Mor totiž už niekoľko rokov zúrilv oblasti siahajúcej od Aralského jazera až po Krym. V preplnených európskych prístavoch a bohatých talianskych mestách,tak bolo rozšírenie smrteľnej nákazy už iba otázkou času. Postupne sa morová nákaza rozšírila, najmä obchodnými trasami takmer do celej Európy.

Kedy

Morové epidémie sa objavovali v Európe už od polovice 6. storočia (napr. r. 558 tzv. Justiniánov mor), kam sa dostali prostredníctvom Hodvábnej cesty z Ázie. V stredoveku a novoveku sa vyskytlo viacero pandémií, ktoré boli označené ako mor, ale mohlo ísť aj o iné ochorenia (napr. týfus, kiahne, cholera, chrípka, záškrt a pod.).

Blog mmb

Medzi najhoršie patrila práve morová epidémia v rokoch 1347 – 1351. Odhaduje sa, že počas tohto obdobia zomrela asi tretina až polovica populácie v Európe, čo by mohlo predstavovať 20 – 30 miliónov obyvateľov. Morové epidémie sa v 14. storočí opakovane vracali do Európy približne každých 10 rokov a vyskytovali sa aj v nasledujúcich storočiach. Veľká morová vlna sa prevalila ešte aj v 18. storočí a naposledy sa mor v Európe objavil začiatkom 19. storočia (v severnej Amerike ešte začiatkom 20. storočia).Pandémie iných ochorení sa však vyskytovali aj neskôr, napr. po roku 1830 cholera a v súčasnosti Covid-19.


Nakazení morom, Toggenburská Biblia, 1411. Zdroj_ wikipedia.org.


Boj s nákazou

Mor bol vysoko infekčný a rýchlo sa šíril. Zasiahnuté boli všetky spoločenské vrstvy, mestá aj vidiecke usadlosti.V stredoveku samozrejme nič nevedeli o baktériách a vírusoch a mysleli si, že choroba sa prenáša vzduchom a vodou. Ľudia odmietali piť vodu a jesť ryby, ktoré boli podľa nich nakazené. Vtedajšia medicína bola bezmocná. Ránhojiči sa síce snažili pracovať v ochranných odevoch, ale mnohí z nich ochoreniu podľahli. Na nákazu zomierali aj duchovní, ktorí prinášali chorým a zomierajúcim duchovnú útechu a sviatosť posledného pomazania. Mŕtvych pochovávali po stovkách do masových hrobov, telá zasypávali trochou hliny, príp. vápnom v niekoľkých vrstvách. Vznikali nové cintoríny, lebo plochy starých kapacitne nestačili. Bolo zakázané pochovávať v kostoloch.

Blog mmb

Lekár v ochrannom odeve, 17. stor. Zdroj_wikimedia.org.


V stredoveku sa odporúčalo opustiť nakazenú komunitu či mesto a ísť na čerstvý vzduch. Iní, naopak radili zostať doma a nestýkať sa s druhými ľuďmi. Niektoré prístavy a mestá bojovali proti šíreniu nákazy formou karantény. Benátky, ktoré boli v stredoveku významným obchodným prístavom, boli aj jedným z prvých miest postihnutých morovou nákazou. Slovo karanténa pochádza práve zo slova „quarante“ (tal.), čo znamená 40. Toľko dní musel nakazený alebo podozrivý z nákazy zostať na lodi a vystúpiť z nej mohol až po uplynutí tejto doby.

Niektorí lekári odporúčali púšťanie žilou či riedenie krvi vodou, spanie na boku, nie na chrbte, zdržiavanie sa v blízkosti ohňa(napr. pri pápežovi Klementovi VI. v Avignone nepretržite horel oheň), vydymovanie priestorov, vdychovanie vône bylín a pod.Používali sa rôzne preháňadlá a dávidlá, na dezinfekciu sa odporúčala octová voda.

Mnohí nakazení (aj deti) boli opustení svojimi blízkymi v strachu pred nákazou a umierali sami v uzavretých domoch.Ľudia boli vydesení, vystrašení a očakávali koniec sveta. Nestarali sa o dobytok, opúšťali svoje domovy, dielne, polia zostali neobrobené, čo spôsobilo v krátkej dobe hladomor. Rozostavané domy, či katedrály zostali tiež opustené a v prácach sa nepokračovalo, niekedy už nikdy(napr. prístavba katedrály Nanebovstúpenia Panny Márie v Siene). Keďže mor zasiahol všetky vrstvy a autority na určitú dobu (akoby) zmizli, nemal sa kto starať o poriadok a ľudia si začali robiť, čo chcú. Deti, ktoré stratili rodičov, zomierali od hladu. Dochádzalo k všeobecnému úpadku morálky, narastala kriminalita. Niektorí uverili, že aj tak sa blíži apokalypsa a preto si maximálne užívali života. Objavovalo sa aj kruté správanie. Nielen opúšťanie rodinných príslušníkov a blízkych, ktorí zomierali bez pomoci a osamotení, ale aj hľadanie vinníkov nákazy (obetných baránkov).Vina sa pripisovala kacírom, vydedencom, ale najmä Židom. Uskutočňovali sa pogromy na židovské obyvateľstvo, ktoré bolo obviňované z rozšírenia nákazy (napr. tým, že otrávili studne alebo vykonávali rituálne vraždy). Spontánne i riadené prenasledovanie si tak vyžiadalo ďalšie obete.Najmä v nemeckých oblastiach boli upálené tisíce Židov. Pod vplyvom všadeprítomných hrôz sa objavovali zvláštne náboženské rituály a vznikali rôzne náboženské sekty (napr. flagelanti), ktoré hlásali, že čierna smrť je prejavom Božieho hnevu a súdny deň sa blíži, resp. už nastal, a preto treba činiť pokánie. Procesie bičujúcich sa kajúcnikov paradoxne napomáhali rozširovaniu moru v mestách.

Dôsledky

Epidémie, resp. pandémie mali aj v stredoveku rozsiahle sociálno-ekonomické dopady. Destabilizácia hospodárskeho systému v Európe bola spôsobená najmä nedostatkom pracovnej sily. Dovtedy udržiavané a nedostatkové polia ležali teraz ladom. Napríklad v Anglicku, ale aj v iných krajinách sa stali roľníci „úzkoprofilovým“ tovarom a mohli si za svoju prácu žiadať viac peňazí. Taktiež dochádzalo k ich sťahovaniu sa za vyššou plácou, časť vidieckeho obyvateľstva sa sťahovala aj do vyľudnených miest. Ceny potravín vzrástli do závratných výšin, ceny nehnuteľností sa naopak hlboko prepadli. Hladomory sa opakovane vyskytovali aj po pandémiách.

Dochádzalo však aj ku kríze hodnôt, k posilneniu, ale naopak aj oslabeniu viery v Boha. Dovtedajšie neohrozené postavenie katolíckej cirkvi bolo otrasené. Začali vznikať reformné hnutia, ktoré poukazovali na dôsledky nedodržiavania kresťanských zásad a žiadali nápravu a očistu katolíckej cirkvi.Uvedomovanie si vlastnej pominuteľnosti sa odrazilo aj v umení, predovšetkým vo výtvarnom (časté zobrazovanie ľudských kostier, naturalistické výjavy mŕtvych a pod.), ale aj v literatúre (napr. Boccacciov Dekameron).

Dnes nám morové epidémie z minulosti pripomínajú nielen masové hroby, ale najmä morové stĺpy, ktoré stavali v 17. a 18. storočí preživší z vďaky kresťanským svätým a na pamiatku obetiam morovej nákazy.

 

Zdroje:

Richard Gordon: Podivuhodné dějinylékařství. Melantrich, Praha 1995.

Norbert Ohler: Umíraní a smrtvestředověku. H & H 2001.

https://www.wikimedia.org/

https://sk.wikipedia.org

https://vesmir.cz

https://www.youtube.com/watch?v=6WrWZ6Qc0-g&list=PLrAMzsvgLPZum4p86MURuepsc2u_3StkI


 
Kontakt: Mgr. Katarína Harmadyová, PhD.
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 30.4.2020 / 30.4.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa