Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Seriál: Z archeologického depozitára / Katarína Harmadyová

Čo je to archeológia?

Archeológiu (z gréckeho archaios – pradávny a logos – slovo) si ľudia často mýlia s hľadaním zlata, pokladov a dinosaurov. V skutočnosti je archeológia spoločenská veda, ktorá sa zaoberá štúdiom ľudskej minulosti prostredníctvom materiálnej kultúry. Spočiatku išlo skôr len o zbieranie starožitností. Až postupne bola pre archeológiu vypracovaná špeciálna metodológia, teória a terminológia. Nálezy samé o sebe nemajú väčšinou veľkú výpovednú hodnotu, naopak veľmi dôležitý je kontext, v akom sa našli a na základe ktorého je možné určiť, z akej doby predmet pochádza, kto a kde ho vyrobil, kto ho vlastnil, ako dlho sa používal, prečo sa našiel práve tam a podobne.

Preto hľadači a amatérski archeológovia, ktorí zbierajú a vyhľadávajú archeologické nálezy pomocou detektorov kovov, nenávratne ničia práve tieto dôležité informácie. Takto získané nálezy, ktoré sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, končia väčšinou v zahraničí alebo doma na poličkách samozvaných archeológov. Ochudobňujú tak celú spoločnosť o lepšie poznanie minulosti a konajú trestnú činnosť. Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. O ochrane pamiatkového fondu patria všetky archeologické nálezy štátu. Avšak každému poctivému nálezcovi, ktorý náhodný archeologický nález ohlási príslušnému pamiatkovému úradu, patrí odmena 100 % hodnoty nálezu.

(Nádvorie hradu Devín, tridsiate roky)

Archeológia na hrade Devín

Archeologické výkopy na hrade Devín sa začali už na začiatku 20. storočia. Vyvolala ich diskusia o hľadaní centra veľkomoravskej ríše.

Prvé zisťovacie vykopávky sa uskutočnili z iniciatívy JUDr. Josefa Zavadila a PhDr. Innocenta Ladislava Červinku v roku 1913. O povolenie na výkopy bolo potrebné požiadať majiteľa hradu grófa Pálffyho, ktorý takúto činnosť na hrade zakázal kvôli rôznym hľadačom pokladov. Povolenie sa im podarilo získať, ale „výskum“ trval iba 5 dní. Systematický výskum plánovaný na rok 1914 bol však prerušený udalosťami 1. svetovej vojny.

Záujem o hrad Devín trval aj po vzniku 1. československej republiky.

Po získaní povolenia na výskum od Centrálneho riaditeľstva veľkostatku Pálffyovcov pokračovali vykopávky aj v rokoch 1921 – 1922. I. L. Červinka čiastočne preskúmal juhovýchodné návršie hradu, kde odkryl okrem rozsiahleho stredovekého cintorína aj kamennú stavbu obdĺžnikového pôdorysu, ktorú považoval za staroslovanský palác.

(I. L. Červinka na výskume na hrade Devín)

V roku 1932 odkúpila Československá republika po zložitých rokovaniach hrad Devín a okolité pozemky od Pálffyovcov za symbolických 1000 korún. Na hrade Devín sa znovu začal archeologický výskum financovaný Slovenským zemským výborom. Výskum viedol v rokoch 1933 – 1938 akademik Jan Eisner, ktorý sa v roku 1934 stal aj prvým profesorom archeológie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Archeologický výskum na Devíne bol v medzivojnovom období veľmi úspešný. Kopalo sa v priestore severnej brány a pod vežičkou zvanou Mníška. Na nádvorí stredného hradu sa odkryli základy doposiaľ najväčšej rímskej stavby na Devíne. V juhovýchodnej časti hradu bolo objavených ďalších 114 hrobov z cintorína z 10. – 13. storočia. Jan Eisner odkryl aj základy obdĺžnikovej stavby s apsidou, ktorú interpretoval ako rímsku a datoval ju do 2. storočia po Kr. Až o päťdesiat rokov neskôr sa zistilo, že ide o veľkomoravský kostol z 2. polovice 9. storočia. V roku 1938 bolo na svahu Devínskej Kobyly preskúmaných 12 veľkomoravských hrobov.

Viac o nálezoch z hradu, ktoré odkryli pôsobenie Slovanov na hrade Devín už v budúcom príspevku seriálu Z archeologického depozitára.