Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Panorámu Bratislavy alebo niektoré jej architektonické dominanty nájdeme nielen na výtvarných dielach – kresbách, maľbách, grafikách a fotografiách, ale v menšom počte tiež na predmetoch z oblasti umeleckého remesla a priemyslu – keramike, porceláne, skle či striebre.
Najstarším takýmto dokladom v zbierkach Múzea mesta Bratislavy je unikátna ručne maľovaná a zlátená empírová šálka s vedutou Bratislavy (Prešporka), vyrobená okolo roku 1830 v známej viedenskej porcelánke

V početnej zbierke kamenných pamiatok z Gerulaty sa nachádza fragment náhrobného kameňa s nápisom datovaným do rokov 177 – 180. Z nápisu na kameni sa dozvedáme, že v Gerulate padol a je pochovaný Avitus, ktorý bojoval v II. légii Pomocnej.

Memorandum národa slovenského bolo prijaté pred 159 rokmi 6. – 7. júna 1861 na reprezentatívnom zhromaždení predstaviteľov slovenského národného hnutia v Martine. Predstavovalo po žiadostiach slovenského národa z meruôsmych rokov svojimi politickými a jazykovými požiadavkami kľúčový dokument na ceste k emancipácii slovenského národa v 19. storočí.

Súčasťou zariadenia domácnosti manželov Janka a Anny Jesenských, ktoré sa nachádza v Múzeu mesta Bratislavy, je i cukornička v tvare hladkej kazety, ktorú okrem dekoratívnych nožičiek zdobí iba monogram AB na veku.

Jednou z okolností, ktoré mali vplyv na budovanie zbierkového fondu Múzea mesta Bratislavy, bolo rozširovanie územia mesta o pripojené obce. Múzeum vo svojej etnografickej zbierke – okrem iných predmetov – uchováva charakteristické doklady tradičnej kultúry z viacerých pripojených obcí.

Zdravotný pas nie je novinka! Už za napoleonských vojen vydávali kráľovskí úradníci - notári - potvrdenie o zdravotnej situácii v poddanskej trhovej obci Schloss-Grund ležiacej blízko Bratislavy. V príspevku uvádzame dokument z augusta 1805. Podobné potvrdenia vydávali aj iné obce a mestá.

Vo Vinohradníckom múzeu MMB v Apponyiho paláci sú vystavené viaceré zdobené sudové dná z 18. a 19. storočia, resp. reliéfne rezby, ktoré boli z plochy dna vyrezané, keď už sudy prestali slúžiť svojmu účelu.

V roku 2019 múzeum zakúpilo unikátny artefakt - skrinkové hodiny so zvonkohrou, ktoré obohatili zbierku historických hodín. Hodiny sú výnimočné nie len tým, že takýto typ hodín v zbierkach chýbal, ale jedná sa o výrobok z dielne domáceho majstra. Hodinár Johann Georg Wernle je v Bratislave (Prešporku) archívne doložený v roku 1774 ako tzv. Landmeister, teda vidiecky majster.

V roku 1867 mestská rada odkúpila od grófa Apponyiho palác pre účely magistrátu. Na prvom poschodí zariadila veľkú miestnosť ako zasadačku a vedľa nej pracovňu mešťanostu. Priestory, ktoré dnes pripomínajú už len fotografie, využíval magistrát do roku 1912, kedy sa zasadania a sídlo mešťanostu presťahovali do Primaciálneho paláca.

V marci tohto roka uplynulo 120 rokov od úmrtia zakladateľa Múzea mesta Bratislavy a jeho prvého dlhoročného kustóda Jozefa Könyokiho, pôvodným menom Ellenbogen (1829 – 1900). Medzi Könyokiho darmi pre múzeum sa nachádza veľmi zaujímavý maľovaný rokokový vejár.

Pojmom Pieta sa vo výtvarnom umení označuje figurálny výjav, ktorý zobrazuje Pannu Máriu s mŕtvym Kristom na lone. Prameňom tohto motívu nie je biblia, ale jeho korene nájdeme v dobových epických, lyrických a meditatívnych textoch. Zobrazenie Piety býva súčasťou pašiových cyklov, nachádza sa medzi výjavmi Snímania z kríža a Kladenia do hrobu. Postupným vylúčením ostatných postáv sa vyvinulo z výjavu Oplakávania. Pieta predstavuje 13. zastavenie krížovej cesty a jednu zo siedmich bolestí Panny Márie.

Kazeta na šitie alebo šperkovnica (?), kombinovaný materiál - drevo, papier, časti kolorovaných rytín, textil, sklo, prírodný materiál (listy).
Portrét Leopolda II. (korunovaný v Bratislave v roku 1790) a rôzne figurálne motívy, koniec 18. storočia (po r. 1790).

Pečatidlo s monogramom O H (?), kovová zliatina, mosadz, rúčka v tvare zajaca
Na okrúhlom mosadznom typáriu je monogram OH (?) z prelínajúcich sa písmen. Rúčka v tvare plastického stojaceho zajaca na viničnom (?) liste. Plastika sa dá odskrutkovať. Pečatidlo patrilo Karolovi Ľudovítovi Haeberle (1885 - 1951). Haeberleovci boli obchodníckou rodinou v Bratislave.