Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Blog mmb > Osobnosti z histórie > Podobizne Janka Jesenského od Pavla Chrťana

 

Podobizne Janka Jesenského od Pavla Chrťana

Blog mmb
Pavol Chrťan (1920 - 1992), v povedomí verejnosti nie veľmi známy sochár, je autorom podobizni Janka Jesenského. Pamätná tabuľa venovaná tomuto známemu slovenskému spisovateľovi je umiestnená na fasáde domu na Smolenického ulici č. 2.
V Bratislave sa nachádzajú tri ďalšie jeho diela venované významným kultúrnych osobnostiam: pamätná tabuľa Franza Liszta, pomník Samuela Jurkoviča a pomník Sama Chalupku. Do týchto intencií Chrťanovej tvorby zapadá aj Janko Jesenský, ktorý ako spisovateľ dopĺňa okruh Chrťanom spodobnených kultúrnych dejateľov.
 

 
 

Podobizne Janka Jesenského od Pavla Chrťana / Daniel Hupko

Blog mmb

Na fasáde domu na Somolického ulici č. 2, v ktorom pred svojou smrťou býval Janko Jesenský, je od roku 1960 umiestnená pamätná tabuľa venovaná tomuto známemu slovenskému spisovateľovi. Tabuľa sa nachádza na úrovni prízemia, vpravo od vstupu do niekdajšieho Múzea Janka Jesenského (dnes je pre verejnosť dočasne uzatvorené), medzi oknami. Je na škodu, že kvôli nepriehľadnému plotu je z ulice ťažko viditeľná. Aj preto, že od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou (Ústredný zoznam pamiatkového fondu č. 218/1). 

Jej autorom je Pavol Chrťan (1920 – 1992), v povedomí verejnosti nie veľmi známy sochár. Narodil sa v bývalej Juhoslávii, študoval však v Bratislave: najskôr na Slovenskej vysokej škole technickej a potom na Vysokej škole výtvarných umení. V Bratislave aj tvoril, inšpirovali ho dobovo obľúbené témy z moderných slovenských dejín, venoval sa však i portrétnej tvorbe – v zbierkach Slovenskej národnej galérie sú zastúpené podobizne skladateľa Fryderyka Chopina, spisovateľa Maxima Gorkého či dirigenta Václava Talicha. V území mesta Bratislava sa nachádzajú tri ďalšie jeho diela venované významným kultúrnych osobnostiam: pamätná tabuľa Franza Liszta na Ventúrskej ulici z roku 1961, pomník Samuela Jurkoviča na Námestí Andreja Hlinku z roku 1967 a pomník Sama Chalupku na Radlinského ulici z roku 1974. Do týchto intencií Chrťanovej tvorby zapadá aj Janko Jesenský, ktorý ako spisovateľ dopĺňa okruh Chrťanom spodobnených kultúrnych dejateľov.

Budova s Múzeom Janka Jesenského s pamätnou tabuľou od Pavla Chrťana. Foto: MMB, Ľudmila Mišurová, 2006


Pamätná tabuľa Janka Jesenského v Bratislave

Pamätná tabuľa Janka Jesenského má formu vysokého reliéfu (hautereliéf), pričom výrazne pracuje s uhlom pohľadu diváka: Chrťanovi bolo vopred zrejmé umiestnenie tabule – vpravo od vchodu do Múzea Janka Jesenského, čomu podriadil celý autorský zámer – spisovateľa spodobnil z profilu, hľadiaceho na diváka, pričom črty Jesenského tváre sú realistické a zodpovedajú poslednému desaťročiu jeho života, teda obdobiu, ku ktorému sa viaže text na tabuli: V TOMTO DOME PÍSAL // NÁRODNÝ UMELEC // JANKO JESENSKÝ // ODBOJNÉ VERŠE V ROKOCH 1937-45. Jesenského odel do obleku s viazankou a ľahkého kabáta so širokými chlopňami, pričom dominantným prvkom sú spisovateľove ruky s detailne modelovanými prstami voľne položené na hárkoch papiera na ľavom dolnom okraji tabule, pričom v prstoch pravej ruky drží pero akoby pripravené na zaznamenanie myšlienky.

Je zjavné, že sochár počítal s dvoma možnosťami percepcie diela: s čelným pohľadom z ulice, kde divák vníma Jesenského tvár a výstižný text uvádzajúci aj neznalého okoloidúceho do kontextu, a s pohľadom zboku, zľava, pri ktorom sa nápis dostáva do úzadia a prvoradý je Jesenského uhrančivý pohľad a detailné spracovanie rúk, ktoré sa spolu s tvárou stávajú dominantou diela a umocňujú tak umelecký zážitok.   

Blog mmb

Pavol Chrťan: Pamätná tabuľa Janka Jesenského na budove na Somolického ulici. Foto: MMB, Zeman, 1997

 

Busta Janka Jesenského

Druhou podobizňou Janka Jesenského, ktorú vytvoril Pavol Chrťan, je jeho bronzová patinovaná busta, ktorú Múzeum mesta Bratislavy do svojho zbierkového fondu zakúpilo na sklonku roku 1961. Jej vznik preto možno klásť do obdobia po dokončení pamätnej tabule, prípadne je tiež možné, že obe diela aspoň v istej fáze vznikali súbežne, teda približne v rokoch 1960 – 1961.

Busta Janka Jesenského je civilnejšia, než jeho spodobnenie na pamätnej tabuli – spisovateľ s pokojným výrazom tváre oblečený v saku a viazanke s výraznými lícnymi kosťami a charakteristickými fúzikmi pôsobí mladšie ako na pamätnej tabuli.

Busta bola zhotovená pre expozíciu v Múzeu Janka Jesenského, kde bola azda jediným druhotným exponátom, ktorý nebol pôvodne súčasťou pozostalosti Janka Jesenského. Jeho úlohou však bolo návštevníkom sprostredkovať podobizeň spisovateľa z poslednej fázy života, keďže ostatné Jesenského podobizne prezentované v múzeu – portréty, pochádzajú z jeho mladších liet.

Obe Chrťanove diela – pamätná tabuľa i busta – pôsobia veľmi sugestívne a možno ich označiť za psychologické portréty odrážajúce vnútorný svet Janka Jesenského: v prípade pamätnej tabule umelec zachytil básnika vo vnútornom exile bojujúceho (v období druhej svetovej vojny) za nechcenú pravdu, v prípade busty rozvážneho pozorovateľa vždy pripraveného s ironickou pointou podať správu o okolitom svete.

Blog mmb

Pavol Chrťan: Busta Janka Jesenského. Foto: MMB, Milan Sedlár, 2020

Blog mmb

 
Kontakt: PhDr. Daniel vvvvv Hupko, PhD.
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 9.5.2020 / 9.5.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa