Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Domov > Fotogaléria 2008

 

Otázky a aktivačný text: 15.11. - 19. 11. 2010 viac tu

Kedy sa po prvýkrát stretla Mária Terézia a František Lotrinský?
Pri akej príležitosti to bolo a koľko mali vtedy rokov?
Do akej funkcie bol ustanovený František Lotrinský, keď prišiel v roku 1731 do Viedne?
Keď bol uvedený do funkcie, v ktorej krajine a v ktorom meste sa ocitol?
Vydala sa Mária Terézia za Lotrinského z lásky, alebo len z dôvodu politických záujmov krajiny?
Kedy sa presne konala svadba Márie Terézie a Františka Lotrinského?
Koľko rokov žili manželia po svadbe v Bratislave a kde?
Čo sa stalo po smrti Karola VI. a aký vplyv to malo na Máriu Teréziu? Koľko obyvateľov mala ríša?
Aké národnostné skupiny tvorili ríšu? Vymenujete.
Ktorý panovník napadol ríšu hneď po nástupe Márie Terézie na trón?
Kedy bola Mária Terézia korunovaná za uhorskú kráľovnú a kde?
Aké insígnie jej vložili do rúk počas korunovácie?
Čo a akým spôsobom vyjadrila Mária Terézia na korunovačnom kopčeku?
Aká vážna udalosť sa odohrala na Bratislavskom hrade 11. 09. 1741?
Upozornenie!!!!! Keďže sa nám viac otázok nezmestilo do vyhradeného priestoru, naštudujte si aj ostatné aktivačné texty na tejto stránke: Mária Terézia a jej civilný život, Mária Terézia a jej vzťah ku kláštoru a škole Notre Dame. Aj z nich použijeme otázky vo veľkom finále kvízu 23. novembra 2010. Samozrejme, pamätajte si aj odpovede na všetky otázky z predošlých kôl. Prajeme vám veľa síl pri študovaní a tešíme sa na stretnutie vo finále s najlepšími.
 

 
 

Aktivačný  text:

Stretnutie Márie Terézie s Lotrinským: František Štefan Lotrinský sa prvýkrát stretol s Máriou Teréziou počas korunovácie jej otca Karola VI. za českého kráľa v Prahe. Lotrinský mal vtedy štrnásť rokov a Mária Terézia sedem. Išlo samozrejme o srretnutie poznačené politickými záujmami oboch krajín. Ďalšie životné kroky Františka Lotrinského boli späté s Viedňou, kde doštudoval a býval v Hofburgu. Mladý princ bol sympatický a mal aj iné kvality. Medzi iným bol vynikajúci tanečník, čo aristokracia vysoko oceňovala. I keď sa po smrti otca musel ujať vládnutia v Lotrinskom vojvodstve, v roku 1731 ho znovu opustil a svoju matku ustanovil regentkou vojvodstva. Prišiel opäť do Viedne. Bol tu vítaný a ujal sa svojho miesta v rakúskom politickom systéme. Vymenovali ho za miestodržiteľa v Uhorsku so sídlom v Bratrislave, čo bola dôležitá funkcia. Mária Terézia sa do Lotrinského postupne zamilovala a snívala o ňom. Svadba sa konala 12. februára 1736 a predchádzali jej politické dohody. Manželia po svadbe žili krátko v Bratislave, kde prežili aj "medové týždne."  V roku 1740 sa skončilo najšťastnejšie  obdobie "mladého páru. V októbri 1740 zomrel Karol VI.

Nástup Márie Terézie na trón: Mária Terézia prebrala ríšu v zlom stave. Otec jej zanechal prázdnu pokladnicu, oslabenú armádu a otrasené medzinárodné postavenie. Bola úplne neskúsenou v oblasti politiky a ekonómie. Panovníčka musela vládnuť nad územiami obývanými štrnástimi miliónmi ľudí, ktorí sa členili na dvanásť národných skupín: Nemci, Belgičania, Chorváti, Maďari, Taliani, Poliaci, Rumuni, Srbi, Slovinci, Slováci, Česi, Ukrajinci. Bol to výsledok dlhej histórie, keď sa vďaka politickým alianciám a manželským zväzkom vytvorila mohutná ríša. Centrálne miesto na mape tvorili rakúske územia, Čechy a Uhorsko. Tento zväzok predstavoval historickú kolísku Rakúska.

Vzťah Márie Terézie k Uhorsku. Počiatky vlády Márie Terézie boli poznačené vojnami o habsburské dedičstvo. 16. decembra 1740 vpadol pruský kráľ Friedrich II. s vojskom do Sliezska. Mária Terézia sa však nevzdávala a o ďalšom osude ríše rozhodla významne odhodlanosť uhorskej šľachty brániť krajinu. Panovníčka bola za tento postoj uhorskej šľachty natrvalo vďačná. V roku 1741 vyhovela požiadavkám uhorských stavov. Súhlasila, že miesto palatína a arcibiskupa - prímasa nenechá neobsadené dlhšie ako rok. Do centrálnych úradov vzala aj zástupcov Uhorska, sľúbila, že ich záležitosti zverí len domácim ľuďom, k riešeniu vážnych uhorských záležitostí privolá palatína a prímasa, podporí činnosť Miestodržiteľskej rady a na voľné miesta v nej bude dosadzovať len majetných uhorských šľachticov. Vzájomné porozumenie medzi panovníčkou a uhorskými stavmi však netrvalo dlho. Vážny konflikt sa odohral na bratislavskom sneme v roku 1751, keď kráľovná žiadala od Uhorska viac daní. Stavy sformulovali na protest 67 bodov a rokovanie sa pretiahlo na niekoľko týždňov. Ďalší snem sa zišiel 17. júna 1764. Panovníčka opäť požadovala zvýšenie daní o milión zlatých. To vohnalo všetkých uhorských šľachticov do opozície voči nej. Stavy nakoniec súhlasili s čiastočným zvýšením daní, ale len poddaným. Šľachta a klérus naďalej ostali nezdanení.

Mária Terézia a Bratislava. Mária Terézia mala zvlášť dobrý vzťah k Bratislave. Prežila tu obdobie rokov 1736 - 1740, ako manželka miestodržiteľa Františka Štefana Lotrinského. Za svoje sídlo si zvolili pálffyho palác rozprestierajúci sa na podhradí. Pompézna bola korunovácia Márie Terézie na uhorskú kráľovnú v Bratislave, ktorá sa konala 25. júna 1741. V Dóme svätého Martina jej ostrihomský arcibiskup , kráľovský prímas položil na hlavu korunu sv. Štefana. Do rúk jej vložili znaky (insígnie) kráľovskej moci: železo, meč a kráľovský plášť, uctievanú relikviu, ríšske jablko. Po korunováciu ju čakal na koni náročný výstup na umelý kopec z piesku, ktorý bol dovezený zo všetkých uhorských žúp. Prísaha obsahovala aj symboliku . Na pahorku zamávala kráľovským mečom na štyri svetové strany. Znamenalo to, že bude chrániť kráľovstvo pred všetkými nepriateľmi. 

S Bratislavou sa spája aj mimoriadne dramatický moment života za vlády Márie Terézie. Krátko po smrti jej otca, keď jej vláda bola ohrozená v dôsledku bojov o habsburské dedičstvo. 11. septembra 1741 v smútočnom odeve a so svätoštefanskou korunou na hlave predstúpila na uhorskom sneme pred stavy, zvolané do trónnej siene Bratislavského hradu. V dramatickom prejave sa dovolávala oddanosti a veľkorysosti uhorských stavov a primäla ich k prísľubu vojenskej pomoci. Poslanci rýchlo tasili šable a vykrikovali: "Život a krv za našu kráľovnú", "Zomrieme za našu kráľovnú". V západnej časti svojej ríše sa Mária Terézia s podobnými prejavmi oddanosti nestretla. Do vojny s pruským kráľom Friedrichom o Sliezko, o ktoré i tak ríša prišla, jej vyzbrojili 60 000 vojakov, ktorí v roku 1745 pomohli ukončiť tzv. päťročnú vojnu. Uhorská jazda zohrala významnú úlohu aj v tzv. sedemročnej vojne.

Mária Terézia a jej civilný život: Pre Máriu Teréziu predstavovala rodina základnú hodnotu. V súkromí prejavovala svojim deťom a manželovi vrúcnu oddanosť a každý deň mala pre ne vyhradený čas, kedy sa im venovala. V rokoch 1737 - 1756 sa Márii Terézii narodilo 16 detí. Z toho 11 dievčat a päť chlapcov: Mária Alžbeta (1737 - 1740), Mária Anna (1738- 1789), Mária Karolína (1740 - 1741), Jozef (1741- 1790), Mária Kristína (1742 1798), Mária Alžbeta (1743 - 1808), Karol Jozef (1745 - 1761), Mária Amélia (1746 - 7804), Peter Leopold (1747 -1792), Mária Karolína (1748- 1748) Jana Gabriela (1750-1762) Mária Jozefa (1751 - 1767), Mária Karolína(1752 - 1814), Ferdinand ( 1754 - 1806), Mária Antoinetta (1755 - 1793) a Maximilián František (1756 - 1801). Tri z nich zomreli v útlom veku, tri sa nedožili dospievania, desať z nich dospelo. Mária Terézia sa stále zaujímala o vzdelávanie svojich detí. Vytýčila presné zásady ich výchovy a vzdelávania. Vo veku sedem rokov sa začalo vždy s ich vzdelávaním. Zaberalo väčšinu dňa detí a čiastočne aj nedeľu. Cisárske deti sa museli veľmi skoro podrobovať aj prideleným povinnostiam. Každý deň sa na kolenách ráno a večer modlili. V nedeľu sa zúčastňovali na dvoch omšiach. raz do mesiaca sa spovedali a prijímali Eucharistiu. Výchova arcivojvodkýň bola iná ako výchova mladých arcivojvodov. Už v útlom veku práve arcivojvodkyne mali dojednaných ženíchov z rôznych dvorov a tým sa prispôsobovala aj ich výchova a vzdelávanie. Arcivojvodkyne mali tiež voľnejší učebný plán. Deti Márie Terézie museli pred svojimi rodičmi aj vystupovať na rodinných oslavách. Treba povedať, že deti zažili s rodičmi  aj uvoľnenú atmosféru, kedy boli rodičia v domácich šatoch a správali sa bez akýchkoľvek okázalostí. Zároveň však museli byť bezvýhradne poslušné, na čo spomínajú aj ako dospelé. Vyjadrovali sa, že mali z matky strach.Šefan Lotrinský bol k deťom srdečnejší a svoju náklonosť im prejavoval, oceňoval ich pokroky, kým Mária Terézia to pokladala za samozrejmosť. Najsmutnejšou udalosťou, ktorá zasiahla Máriu Teréziu, bola smrť jej muža, Františka Štefana Lotrinského 18. augusta 1765, ktorá bola neočakávaná. Od tejto smutnej udalosti, ktorú náležite oplakala, sa odela do čierneho odevu a nenosila už žiadnu inú farbu. Podľa farebnej symboliky jej šiat na obrazoch, môžeme v súčasnosti identifikovať obrazy jej portrétov a prehlásiť, že vznikli po roku 1765.  

Mária Terézia a jej vzťah ku Kláštoru a škole Notre Dame v Bratislave: Informácie nájdete v dokumente Múzeum si pripomenie výročie so Základnou školou Matky Alexie v časti "Robiť toľko dobra, koľko je len možné".

Pamiatky na Máriu Teréziu v Bratislave. Od roku 1897 bola podľa nej pomenovaná hlavná ulica na Zuckermandli, dnešná Žiškova ulica. Pomník Márie Terézie z kararského mramoru od sochára J. Fadrusza (1853 - 19O3), zhotovený k uhorskému miléniu a odhalený v máji 1897, zničili legionári  v októbri 1921. Múzeum má vo svojich zbierkach obraz Márie Terézie s korunou na hlave, vytvorený v 40. rokoch 18. storočia, korunovačné mince a žetóny, Viaceré portréty Márie Terézie a grafické listy s motívmi korunovácie sú v zbierkach GMB, medzi nimi aj veľký portrét kráľovnej s insígniami, od maliara Daniela Schmidellyho. Niekoľko portrétov panovníčky vlastní Historické múzeum SNM. V záhrade Grassalkovichovho paláca sa nachádza rekonštruovaná kópia jazdeckého súsošia Márie Terézie z exteriérovej výzdoby nitrianskeho veľkoprepošstva, ktorú vytvoril akademický  sochár Miroslav Černák v r. 1992. S menom Márie Terézie ako s jej podpisom sa môžeme stretnúť na viacerých dokumentoch napríklad cechových artikulách, listoch adresovaných Kanoniskám sv. Augustína rehole Notre Dame, ktoré sú uložené v Archíve mesta Bratislavy.  Spracované podľa Zuzany Francovej, Mária Terézia a Bratislava, In: Výber osobností z dejín Bratislavy, vydalo Metodické centrum mesta Bratislavy, Exnárova 20 a Mestské múzeum v Bratislave, Bratislava, 2002.

 
Kontakt: PhDr. Beáta Husová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 11.11.2010 / 11.11.2010
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa