Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

V Prešporku v druhej polovici 19. storočia predstavovali svojimi aktivitami svojpomocné a dobročinné asociácie prirodzenú platformu pre realizáciu výrazných osobností. K takým osobnostiam rozhodne patril Ferdinand Martinengo (4. 3. 1821 – 25. 2. 1895). V marci 2021 si pripomíname 200. rokov od jeho narodenia. Najvýraznejším a záslužným aktom jeho činnosti v meste bol podiel na založení a celoživotnom pôsobení v Dobrovoľnom hasičskom spolku (Pressburger freiwilliger Feuerwehrverein).

V marci 2020 uplynulo 30 rokov od úmrtia bratislavského rodáka sochára Arthura Fleischmanna (1896 – 1990). Výber z jeho bohatej tvorby od roku 2002 prezentujeme v Múzeu Arthura Fleischmanna na Bielej 6. V roku 2019 sme kolekciu jeho diel rozšírili o 34 autorových kresieb, ktoré venovala umelcova rodina v Londýne.

Na sklonku decembra uplynie 75 rokov od úmrtia Janka Jesenského. Zo sveta odišiel v Bratislave 27. decembra 1945 – krátko pred dovŕšením svojich 71. narodenín (narodil sa 30. decembra 1874). Bol významným literátom, básnikom a prozaikom. Jeho dielo i dnes patrí medzi učebnú látku literárnej výchovy na školách a Jesenského tvorba je súčasťou maturitných i štátnicových otázok.

V roku 1776 v Bratislave vznikol samostatný hodinársky cech, jediný svojho druhu na území Uhorska. Štatút získal od uhorskej kráľovnej Márie Terézie.
Viacerí hodinárski majstri sa výrazne zapísali do histórie umeleckých remesiel v našom meste a ich zachované výrobky patria ku skvostom zbierok Múzea mesta Bratislavy.
Patrí k nim aj hodinár Johann Jacob Guldan.

V odbornej knižnici Múzea mesta Bratislavy sa nachádza vzácny originál významného diela Taxa pharmaceutica Posoniensis, prvého uhorského liekopisu z roku 1745. Jeho autorom je Ján Justus Torkoš (1699 – 1770), bratislavský lekár, chemik, balneológ. Zanechal významnú stopu v oblasti rozvoja uvedených vied. Siedmeho apríla sme si pripomenuli 250 rokov od smrti významného učenca osvieteneckého obdobia.

V zbierke Literárny fond sa nachádza kresba na zažltnutom papieri – karikatúra vysokého chudého muža, poskladaného do nízkeho kresielka a sediaceho pri písacom stole s telefónnym aparátom – ústredňou na prepínanie hovorov, karikatúra nakladateľa Leopolda Mazáča od Ľudmily Rambouskej.

Životný príbeh Maríny Paulínyovej sa rozvíjal na pozadí dramatických spoločensko-politických udalostí prvej polovice 20. storočia. Nebola ženou jednej profesie, ale počas svojho života viackrát začínala odznova, v odlišnom prostredí a v inej sfére činnosti. Jej práca mala často priekopnícky charakter: pomáhala v sociálnej, resp. humanitárnej oblasti, bola činná v spolkoch, podnikala a podieľala sa na rozvoji cestovného ruchu a prezentácii svojej vlasti. Jej aktivity na Slovensku, ale najmä dlhoročné pôsobenie v zahraničí – či už v medzivojnovom období alebo počas vojnového exilu – majú aj významný diplomatický rozmer.

Pavol Chrťan (1920 - 1992), v povedomí verejnosti nie veľmi známy sochár, je autorom podobizni Janka Jesenského. Pamätná tabuľa venovaná tomuto známemu slovenskému spisovateľovi je umiestnená na fasáde domu na Smolenického ulici č. 2.
V Bratislave sa nachádzajú tri ďalšie jeho diela venované významným kultúrnych osobnostiam: pamätná tabuľa Franza Liszta, pomník Samuela Jurkoviča a pomník Sama Chalupku. Do týchto intencií Chrťanovej tvorby zapadá aj Janko Jesenský, ktorý ako spisovateľ dopĺňa okruh Chrťanom spodobnených kultúrnych dejateľov.

ThDr. Ľudovít Okánik (1869 – 1944) katolícky kňaz, kanonik, apoštolský protonotár mestský farár, signatár Martinskej deklarácie, poslanec, nitriansky župan, člen Republikánskej strany zemedelského a maľoroľníckeho ľudu, prvý riadne zvolený starosta mesta Bratislavy.