Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Domov

 

Ochorenie v podobe moru v dobe rímskej

Blog mmb
Morové epidémie sa nám často spájajú s obdobím stredoveku. Vedeli ste, že toto ochorenie sužovalo v staroveku nielen Rimanov, ale aj Grékov?
S výrokom Herakleita musíme len súhlasiť: "Len vďaka chorobe poznáme cenu zdravia".
 

 
 

Ochorenie v podobe moru v dobe rímskej / Dominika Hulková Ferenčíková

Mor predstavuje infekčné ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré sa v antike prejavilo vo forme akejkoľvek vážnej choroby, ktorá mala značný dopad na ľudskú spoločnosť. Počas pomerne dlhého časového horizontu, epidémie potrápili nielen Rimanov, ale aj starovekých Grékov.

Možno povedať, že spomedzi niekoľkých morových epidémií, jedným z najkrutejších bol tzv. Aténsky mor, ktorý postihol grécku polis v 5. storočí pred Kr. v čase peloponézskej vojny. Ochorenie sa najskôr objavilo v Aitiopii (dnešná Etiópia), potom sa rozšírilo do Egypta, Líbye a viacerých častí perzského kráľovstva. Až napokon mor dorazil do Atén, kde sa prvé príznaky objavili v priestore Pireuv roku 430 pred Kr. a v priebehu nasledujúcich troch rokov chorobe podľahlo približne 75 000 až 100 000 ľudí. Pričom jednou z obetí bol aj významný aténsky stratég Perikles, ktorý zomrel v roku 429 pred Kr. Podrobný opis ochorenia, príznaky a samotný priebeh poskytuje dielo gréckeho historika Thukydida, ktorý žil v čase vypuknutia moru v Aténach a sám chorobu prekonal. Podľa jeho slov "ľudia umierali ako stádo oviec, nakazení jeden od druhého, hoci sa ošetrovali. Zo strachu nikto nešiel k chorým, hynuli v samote, a veľa domov, kde nik nemohol pomáhať, zostalo celkom vyľudnených".

Epidémia v kombinácií s vojnou nielenže napomohla k takmer úplnému vyľudneniu mesta, ale spôsobila aj jeho ekonomický a spoločenský úpadok, vďaka ktorému Atény navždy stratili svoje postavenie v rámci starovekého gréckeho sveta. Na druhej strane, mor zasiahol aj obyvateľov Rímskej ríše, a to niekoľkokrát v rámci jej dlhej histórie.

Insula Tiberina a kult Asklepia

Z hľadiska zdravia, dôležitú úlohu v antickom Ríme zastával grécky boh liečiteľstva, ktorým bol Asklepios. Medicíne a lekárstvu ho vyučil kentaur Cheiron na hore Pelion v Tesálií. V gréckej aj rímskej ikonografii je Asklepios často vyobrazovaný ako múdry starec opierajúci sa o palicu, na ktorej je ovinutý posvätný had. Bol uctievaný v chrámoch, kde chorí v spánku hľadali radu na vyliečenie zo svojich chorôb. Jeho najvychýrenejšou svätyňou bol Asklepion v Epidaure, ktorý ležal na severovýchode Peloponézu. Kult Asklepia dorazil do Ríma až v roku 293 pred Kr., kedy mesto sužoval mor. Na základe sibyliných kníh sa preto senát rozhodol navštíviť svätyňu v Epidaure a kult liečiteľstva priviesť do mesta. 

Podľa legendy umiestnenie Asklepionu v Ríme bolo určené prostredníctvom jedného z posvätných hadov, ktorý pri príchode do mesta vyskočil z lode a po prúde rieky sa doplavil na breh ostrova na Tiberi. V antike bol ostrov známy pod mnohými pomenovaniami ako napr.: Insula Tiberina, Insula Aesclapii alebo Insula serpentis Epidaurii

Blog mmb

Tvarom mal pripomínať rímsku loď s rozmermi 280 x 70 metrov, kde bola v roku 291 pred Kr. vystavaná svätyňa Asklepia spolu s valentudinariom

Posvätné miesto nadobudlo využitie najmä v časoch morových epidémií, kedy boli chorí umiestňovaní na ostrov a tým izolovaní od zdravých občanov. Aj napriek skutočnosti, že sa dodnes nenašli žiadne stopy Asklepionu, bádatelia predpokladajú, že sa nachádza pod súčasným kostolom sv. Bartolomeja. Insula Tiberina bola v ranej fáze existencie spojená s Rímom prostredníctvom dvoch drevených mostov, ktoré boli neskôr nahradené kamennými. Tie boli v čase moru s veľkou pravdepodobnosťou uzavreté, aby sa predišlo šíreniu nákazy.


Dnešná podoba ostrova na Tiberi, Rím. Zdroj_wikimedia.org

Blog mmb


Ruiny svätyne Asklepia s čiastočne zachovaným reliéfom Asklepia, Insula Tiberina, 291 pred Kr. Zdroj_wikipedia.org

Antonínov mor

Za vlády cisára Marca Aurélia z dynastie Antoninovcov (161-180 po Kr.) zasiahol Rímsku ríšu pomerne zdĺhavý mor s fatálnymi následkami. Písomné pramene uvádzajú, že nákaza sa po prvýkrát objavila v zime na prelome rokov 165 a 166 po Kr. pri obliehaní Seleukie, ktorá leží v dnešnom Turecku.Mor bol prinesený do Ríma prostredníctvom légií vracajúcich sa z ťaženia na Blízkom východe. V roku 169 po Kr. pravdepodobne chorobe podľahol i cisár Lucius Verus (161-169 po Kr.). Zdá sa, že epidémia sužovala obyvateľov Rímskeho impéria až do roku 180 po Kr., kedy zomiera aj Marcus Aurélius. V menšej miere sa objavila aj za vlády cisára Commoda (180-192 po Kr.), no výraznejšie sa prejavila v roku 189 po Kr., kedy v Ríme nákaze podľahlo približne 2000 ľudí za jeden deň! Celkový počet obetí sa dnes odhaduje na 5 miliónov. Ammianus Marcellinus dokonca uvádza, že sa choroba rozšírila až do Gálie a zasiahla légie pri Rýne, čím bola obrana ríše značne narušená.

Blog mmb

Mor v Ríme, Jules Elie Delaunay, 1869. Zdroj_wikipedia.org


Blog mmb

Pomerne málo informácií o ochorení poskytujú správy antických autorov, spomedzi ktorých významným je Claudius Galenus, ktorý sa v čase vypuknutia moru nachádzal v Ríme. Čoskoro však odcestoval do Aquilei, kde na prelome rokov 168-169 po Kr. skúmal ohnisko nákazy medzi vojenskými oddielmi. Hoci opis aj príznaky ochorenia autor neopisuje detailne, je zrejmé, že išlo o kiahne. Medzi charakteristické symptómy patrila horúčka, hnačka, kožné vyrážky, zvracanie, zhoršené dýchanie a kašeľ. V niektorých prípadoch bol zaznamenaný aj zápal pľúc, či priedušníc.

Antonínov mor si vyžiadal nespočetné množstvo obetí, zdecimoval i pomerne veľkú časť rímskej armády, čím krajinu ochromil a antický svet sa z toho nikdy úplne nezotavil.


Mozaika vyobrazujúca Galéna (v strede, hore) so skupinou lekárov. Istanbul, 512 po Kr. Zdroj_wikimedia.org


Cypriánov mor

Epidémia sa objavila v pomerne chaotickom období a do istej miery je jej pripisovaná zásluha na kríze 3. storočia po Kr. Prvé náznaky ochorenia sa vyskytli už v roku 235 po Kr., po tom, čo bol cisár Alexander Severus (222-235 po Kr.) zavraždený vlastným vojskom. Po smrti panovníka bojovalo o moc niekoľko vojenských cisárov. Pričom moru podľahlo prinajmenšom osem z nich, vrátane Décia, ktorý vládol medzi rokmi 249-251 po Kr. Zdá sa, že jednou z posledných obetí nákazy bol cisár Claudius II. Gothicus (268-270 po Kr.), ktorý zomrel v roku 270 po Kr.

Súčasne pomenovanie moru bolo odvodené od biskupa Cypriána z Kartága, ktorý ochorenie podrobne popísal v jednom zo svojich diel.Na základe jeho poznatkov by mohlo ísť buď o kiahne, hemoragickú horúčku alebo osýpky. Dionysos z Alexandrie uvádza, že nákaza pravdepodobne pochádzala z Egypta, kde ňou bola v roku 249 po Kr. postihnutá každá domácnosť. Práve nepokoje v Alexandrii mohli vystaviť légie potencionálnemu nakazeniu, čím sa mor následne rozšíril do všetkých kútov rímskeho sveta. Epidémia spôsobila závažný nedostatok pracovnej sily, ktorá bola nevyhnutná hlavne pri zaobstarávaní jedla, ale aj pri zásobovaní armády. Vrchol pandémie nastal medzi rokmi 250 až 262 po Kr., kedy za jeden deň v Ríme zomrelo 5 000 ľudí!S najväčšou pravdepodobnosťou práve légie, ktoré boli neustále v pohybe, spôsobili nekontrolovateľné šírenie moru, s ktorým sa nepochybne rozmohla aj hrozba bezprostrednej smrti. V konečnom dôsledku morová epidémia prispela nielen ku kríze 3. storočia po Kr., ale aj k výraznému šíreniu kresťanstva.


 „Len vďaka chorobe poznáme cenu zdravia.“

Hérakleitos


BIBLIOGRAFIA

Antickí autori

THUKYDIDES. 2010. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin: TETHIS, s.r.o. Preložil Kuklica, P.

Knižné zdroje

BÖHMEROVÁ, A., BUCKOVÁ, M., DEKANOVÁ, A., KOVÁČ, M., KRUPA, V., KRUPA, V., PODOLINSKÁ, T., RÁCOVÁ, A., SLOBODNÍK, M., ŠKOVIERA, P. 2006. Mytológia. Mýty, povesti a legendy. Bratislava: Fortuna Print. ISBN 80-89144-59-4

CLARIDGE, A. 2010. Rome. An Oxford Archaeological Guide. New York: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-954-683-1

SASKA, L.F, GROH, F. 1949. Mythologie Řeků a Římanů. Praha: I.L. Kober.

Odborné články a publikácie

AMULREE, L. 1973. “HygienicConditions in Ancient Rome and ModernLondon.” Medical History 17.3: 244-255.

GILLIAM, J.F. 1961. “The Plague under Marcus Aurelius.” The American Journal of Philology 82/3: 225-251.

LITTMAN, R.J., LITTMAN, M.L. 1973. “Galen and the Antonine Plague.” The American Journal of Philology 94/3: 243-255.

LITTMAN, R.J. 2009. “ThePlague of Athens: Epidemiology and Paleopathology.” Mount SinaiJournal of Medicine 76: 456-467.

Záverečné práce

KEARNS, A. 2018. A Plague in a Crisis: Differential Diagnosis of the Cyprian Plague and its Effects on the Roman Empire in the Third Century CE. Tucson: The University of Arizona.

Internetové zdroje

http://news.bbc.co.uk/2/hi/health/4381924.stm

http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Gazetteer/Places/Europe/Italy/Lazio/Roma/Rome/_Texts/PLATOP*/Insula_Tiberina.html#noteA

https://www.theatlantic.com/science/archive/2017/11/solving-the-mystery-of-an-ancient-roman-plague/543528/

https://www.ancient.eu/article/992/plague-of-cyprian-250-270-ce/ 

 
Kontakt: Mgr. Zuzana Faboková
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 30.4.2020 / 30.4.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa