Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > O múzeu > História múzea > Obdobie rakúsko-uhorskej monarchie (1868 – 1918)

 

Obdobie rakúsko-uhorskej monarchie (1868 – 1918)

Prvé pokusy založiť v Bratislave (Prešporku) múzeum spadajú do 50. rokov 19. storočia. V roku 1856 vznikol Spolok lekárov a prírodovedcov a v nadväznosti naň Prírodovedné múzeum. Napriek hlasom, ktoré sa zasadzovali za vytvorenie historickej spoločnosti so zbierkami orientovanými najmä na prehistóriu, však vtedy k tomuto kroku ešte neprišlo. Myšlienkou založenia archeologického múzea sa podrobnejšie zaoberal najmä hlavný mestský lekár a zakladateľ mestskej reálky Gottfried Mayer (1800 – 1867).
 

 
 
Mestské múzeum založil Bratislavský / Prešporský okrášľovací spolok (Pozsonyer Verschönerungsverein), ktorý vznikol v marci 1868. Stalo sa tak na podnet profesora reálky Jozefa Könyökiho, vl. menom Ellenbogen (1829 – 1900), ktorý predniesol na 5. zasadnutí spolku 1. júla 1868.  Könyöki sa stal prvým kustódom múzea a túto funkciu zastával až do svojej smrti, teda plných 32 rokov. Pri zrode múzea stáli aj viaceré ďalšie osobnosti, ktorých význam ďaleko presahuje lokálny rámec vtedajšieho niečo vyše štyridsaťšesťtisícového mesta na Dunaji. Bol to najmä priekopník archeologického bádania v Uhorsku František Floridus Römer (1815 – 1889), mestský archivár a neúnavný organizátor kultúrno-spoločenského života v meste Ján Nepomuk Batka (1845 – 1917), ale aj historik Štefan Rakovský /von Rakovszky/ (1832 – 1891), profesor a riaditeľ kráľovského katolíckeho vyššieho gymnázia numizmatik a astronóm Karol Polikeit (1849 – 1921) a mestský radca a policajný kapitán František Mottkó de Mottkó Szent-Kereszt (1800 – 1891). Na rozdiel od už existujúceho prírodovedne zameraného spolkového múzea novozaložené múzeum malo mať kultúrnohistorický profil. V dobových prameňoch sa niekedy označuje aj ako archeologické múzeum. Ako napísali lokálne noviny Pressburger Zeitung  22. októbra 1869, založenie múzea sa stretlo s veľkým ohlasom verejnosti. Noviny začali uverejňovať zoznam darcov a súpis predmetov, ktoré venovali múzeu. Rok po založení múzea sa v jeho zbierkach nachádzalo už zhruba 1200 predmetov, z ktorých najstaršie pochádzali z 13. storočia. V nasledujúcich rokoch sa ročný prírastok spočiatku pohyboval v rozpätí od 100 do 200 predmetov. Najpočetnejšími prírastkami boli najprv hlavne mince, archívne dokumenty, historické knihy a grafiky, najmä medirytiny. Akvizície sa neskoršie členili spravidla do štyroch skupín: knižnica, archeológia, národopis a výtvarné umenie.

Nakoľko múzeum spočiatku nedisponovalo finančnými prostriedkami na nákup zbierok, bolo odkázané na dary a odkazy jednotlivcov. Výzvy na poskytnutie peňazí, adresované najmä majetnejším osobám z priemyselných kruhov, zrejme neboli príliš účinné. Jedinými finančnými prostriedkami na činnosť múzea sa od polovice 70. rokov stala suma 150 florénov, ktorú mu každoročne prideľoval Okrášľovací spolok. V roku 1889 sa múzeum dostalo pod odborný dohľad Krajinského inšpektorátu múzeí a knižníc v Budapešti. Odvtedy začalo dostávať pravidelnú ročnú podporu zvlášť pre nákup umeleckohistorických a umeleckopriemyselných zbierok, ako aj pre zbierky historické a národopisné. Finančná situácia múzea sa výraznejšie zlepšila v roku 1898, kedy mu štát udelil podporu na nákup zbierok.
Okrem jednotlivých predmetov sa čoskoro začali do zbierok dostávať aj väčšie kolekcie. Základom umeleckých zbierok múzea sa popri dielach z majetku J. N. Batku stal veľkorysý dar 16 plastík, ktoré svojmu rodnému mestu v roku 1883 venoval sochár Viktor Tilgner (1844 – 1896). Medzi darcami nachádzame aj meno bratislavského prepošta a cirkevného historika Jozefa Karola Danka (1829 – 1895), titulárneho opáta a mestského farára Karola Heillera alebo stupavského farára a zberateľa Ignáca Gonda (Opatrila) (1841 – 1910). V roku 1898 zbierky múzea obohatil súbor 261 umeleckoremeselných predmetov pochádzajúcich z pozostalosti biskupa Ferdinanda Knauza (1831 – 1898). Zhruba v rovnakom období múzeum získalo aj Lembergerovu zbierku prehistorických predmetov.

Vďaka pochopeniu mešťanostu Henricha Justiho múzeum čoskoro získalo tri najkrajšie a najvzácnejšie historické miestnosti v Starej radnici. Zbierky tu boli sezónne sprístupnené verejnosti už od októbra 1869.  
 
V roku 1896 sa múzeum prvýkrát prezentovalo aj mimo Bratislavy. Kolekciou svojich exponátov sa zúčastnilo miléniovej výstavy v Budapešti, kde získalo veľkú bronzovú medailu.
Na prelome storočia začala práca v múzeu nadobúdať odbornejší charakter. Bolo to vďaka vtedajšiemu kustódovi, stredoškolskému profesorovi Augustínovi Helmárovi (1847 – 1912), ktorý sa venoval najmä spracovávaniu mincí a vytvoril aj lístkový katalóg. Jeho nástupcom sa v roku 1904 stal profesor nemčiny a francúzštiny na katolíckom gymnáziu a na štátnej reálke Ján Ev. Albrecht (1852 – 1925), otec hudobného skladateľa Alexandra Albrechta, ktorý v múzeu zotrval až do roku 1919. Za jeho pôsobenia bola v roku 1911 v tlači zverejnená prvá oficiálna koncepcia zbierkotvorného programu umeleckých zbierok.

V roku 1902 Ministerstvo výučby a kultu ako štátny depozit múzeu prenechalo 16 kusov galvanoplastických kópií významných ranostredovekých zlatníckych prác z 10. storočia, pochádzajúcich z pokladu nájdeného v mestečku Nagyszentmiklós (dnes Sânnicolau Mare v Rumunsku). Originály týchto predmetov sú dnes vystavené v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni a v Národnom historickom múzeu v Sofii. V roku 1904 múzeum získalo do zbierok 206 predmetov z pozostalosti bratislavského maliara Eduarda Majscha (1841 – 1904). Boli medzi nimi najmä militárie, hudobné nástroje, keramika a sklo.

Ilustrovaný sprievodca po Bratislave (Prešporku) od Emila Kumlika z roku 1907 odporúčal návštevníkovi mesta prehliadku mestského múzea, kde okrem arabských, egyptských a východoázijských predmetov uvidí starožitnosti z kameňa, kostí, hliny, bronzu a železa, ďalej keramiku, pamätné mince, staré pečate, zbrane, obrazy, umelecké diela (Messerschmidta, Tilgnera, Fadrusza).

Umiestnenie múzea v priestoroch Starej radnice sa ešte začiatkom 20. storočia - teda 40 rokov po jeho založení - považovalo za provizórium. Malo sa presťahovať do moderných priestorov v plánovanej novostavbe paláca kultúry na Justiho nábreží. K realizácii tohto plánu však nikdy neprišlo.
V roku 1918 múzeum vykazovalo 10 182 predmetov v celkovej hodnote 300 000 korún vtedajšej meny.

 
Kontakt: Mgr. Zuzana Francová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 23.3.2016 / 23.3.2016
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa