Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Blog mmb > Príbehy z histórie > Najstarší fotografický pohľad na mesto Pressburg/Pozsony/Prešporok

 

Najstarší fotografický pohľad na mesto Pressburg/Pozsony/Prešporok

Blo
V pomeroch súčasného územia Slovenska k najstarším fotografickým zobrazeniam krajiny a mesta priraďujú historici fotografie pohľad (dagerotypia) na Trenčiansky hrad (1844) a mesto Košice (autor I. E. Roth , okolo 1850 -1855). V tejto súvislosti poukazujeme na fotografický unikát zo zbierok Múzea mesta Bratislavy. Ide o kalotypiu na slanom papieri, ktorá zobrazuje Kapucínsku ulicu.
 

 
 

Najstarší fotografický pohľad na mesto  Pressburg/Pozsony/Prešporok

Elena Kurincová


Fotografia ako  revolučné médium zobrazovania priestoru a krajiny vstúpila na scénu v polovici 19. storočia. Dovtedy to bolo vo sfére záujmu  žánrov výtvarného umenia krajinomaľby, kresby a grafiky. Fotografia ako rozvíjajúci sa nový  výtvarný druh vychádzala z ich princípov. Preberala ich funkciu, čo najrealistickejšie zachytiť verný obraz skutočnosti. Prakticky nadviazala na reprodukčné možnosti grafiky. Vedľa výtvarnej estetiky podobu krajinárskej fotografie určovala aj fotografická technika a vlastnosti fotografických materiálov. Prostredníctvom fotografie sa zvýšila popularita žánru krajiny vo vizuálnej kultúre 19. storočia. Samostatnou témou v krajinárskej fotografie, ktorý výsadne čerpal z vedutovej tvorby grafiky, je obraz mesta, jeho architektúry a dominánt.  Mestskí fotografi popri interiérovej objektovej (predovšetkým portrétnej) fotografie fixovali aj    charakteristické architektonické a urbanistické znaky miest. Umožnil to aj „odchod“ do terénu s celou fotografickou výbavou, ktorý sa datuje od 70.- 80. rokov 19. storočia.

Práve tento moment otvára aj otázku do diskusie o primáte najstaršieho fotografického zobrazenia krajiny a mesta na Slovensku. V pomeroch súčasného územia Slovenska k najstarším priraďujú historici fotografie pohľad (dagerotypia) na Trenčiansky hrad (1844) a mesto Košice (autor I. E. Roth , okolo 1850 -1855). V tejto súvislosti poukazujeme na fotografický unikát zo zbierok Múzea mesta Bratislavy. Ide o kalotypiu na slanom papieri, ktorá zobrazuje  Kapucínsku ulicu. Podľa pečiatky na paspartovom orámovaní  bola  pripisovaná autorovi J. Deutsch. Táto informácia figurovala doteraz v každej literatúre o histórii fotografie na Slovensku. Historik fotografie Ľudovít Hlaváč (1989) ju nazval príznačne „najstaršia pôvodná slovenská fotografická kalotypická inkunábula“ a určil jej datovanie na obdobie okolo roku 1841 pred rozšírením Petzvalovho objektívu.

Najstarší fotografický pohľad na mestoKalotypia Kapucínska ulica, 1840 - 1850, MMB


Analýzou v historickej evidencie sa  podarilo identifikovať, že rovnaká červená atramentová pečiatka s menom J. Deutsch sa nachádza na pasparte grafiky Pešti a Budína, ktorá sa nachádzala pôvodne v zbierke múzea a po roku 1961 bola preradená do zbierok Galéria mesta Bratislavy. Takže meno J. Deutsch je pravdepodobne zberateľ alebo distribútor (kníhtlačiar, starožitník) a nie fotograf. Grafické vedutové zobrazenia Kapucínskej ulice a kostola sú veľmi zriedkavé. Súviselo to s nepravidelne vytvorením priestorom pred Michalskou bránou  a vyústenia Kapucínskej  ulice do námestia Uhoľný trh ( pred rokom 1879, potom Námestie Ľudovíta Veľkého a Župné námestie). Pohľad na kostol sa vyskytuje len okrajovo na zobrazení Uhoľného trhu z rokov 1856 - 1860  (autor Ludwig Rohbock 1824 -1893).  Úplne odlišný  pohľad poskytuje kalotypické zobrazenie.  Kapucínska ulica je zachytená z dolného vyústenia a s pohľadom na hrad, kostol, strechu kláštora a záhradný múr v najbližšom možnom priblížení. Kostol má ešte  barokovú fasádu. Nezachytáva ani  stĺp Panny Márie Immaculaty, ktorý bol pôvodne  situovaný ďalej (ako v súčasnosti) od vchodu do kostola.  Môžeme to porovnať s ďalším mladším fotografickým zobrazením E. N. Kozicsom. Bolo to  súčasťou série Spomienkových obrázkov pre blízkych a vzdialených priateľov, ktoré  vydával od roku 1863 vo formáte visit. Kostol má už neorománsku úpravu fasády realizovanú architektom Ignácom Feiglerom ml. (1820 – 1894) z roku 1861 a je pristavaná aj budova fary. Zachytený je aj barokový stĺp  Panny Márie postavený na pamiatku moru 1723. Približne rovnakú perspektívu snímania kostola Kapucínov využívajú aj fotografi v nasledujúcom období. Pracujú s bližším alebo vzdialenejším nástupom na objekt kostola. Fotograf Karol Körper (1845 – 1923) to využil pri práci na dokumentovaní malebných zákutí mesta pre sériu fotografií Souvenir de Pressbourg  (Pamiatka na Prešporok) okolo 1880 pre lipské vydavateľstvo R. Drodtleff. Zachytil aj postupujúcu stromovú úpravu okolia kostola, na ktorej sa podieľal Okrášľovací spolok v meste. Stala sa podkladom pohľadu rozširovaného formou pohľadníc.

Známy český historik fotografie Pavel Scheufler predpokladá len po vizuálnom preskúmaní kalotypie Kapucínskej ulice jej výrazné prednosti. Bližšia analýza (navrhol rakúskú historičku Moniku Faber) by mohla prisúdiť, prípadnej aj potvrdiť autorstvo významnému fotografovi rakúskeho pôvodu Andreasovi Grollovi (1812 – 1872).  Zdôraznilo by len výnimočné postavenie kalotypie Kapucínskej ulice vo fotografických zbierkach a popri najstaršom fotografickom zobrazení mesta a primát na celom Slovensku.   


 

Najstarší fotografický pohľad na mesto Pressburg/Pozsony/Prešporok

 
Kontakt: PhDr. Elena Kurincová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 13.4.2020 / 14.4.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa