Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > O múzeu > História múzea > Medzivojnové obdobie

 

Medzivojnové obdobie

Významnou kapitolou v histórii múzea sa stalo medzivojnové obdobie (1918 – 1939). Na základe uznesenia mestskej rady v septembri 1923 vznikli Vedecké ústavy mesta Bratislavy, združujúce múzeum, archív a knižnicu. Ich vedúcim sa na dobu 22 rokov stal mestský archivár a historik Ovídius Faust (1896 – 1972). Začala sa kvalitatívne nová etapa vo vývoji múzea, charakterizovaná vyšším stupňom profesionalizácie, ale aj upevňovaním postavenia a významu tejto inštitúcie v kontexte kultúrneho života mesta.
 

 
 
Dovtedy spolkové múzeum prešlo pod správu mestského magistrátu a dostávalo pravidelnú finančnú dotáciu z mestského rozpočtu. Zásadná zmena nastala aj v jeho personálnom obsadení: od roku 1924, resp. 1926 začali v múzeu pracovať dve vysokoškolsky vzdelané kustódky – akad. maliarka, reštaurátorka a umelecká historička Gizela Leweke-Weydeová (1894 – 1984), ktorá v múzeu zotrvala len do roku 1928 a historička Oľga Wagnerová (1902 – 1976), pôsobiaca do roku 1942. V rokoch 1928 – 1935 v múzeu pracovala Alžbeta Mayerová, vyd. Güntherová (1905 –  1973), jedna z priekopníckych postáv slovenskej umenovedy a múzejníctva. Profesionálna orientácia týchto troch kustódok sa odrazila v prehlbovaní historického a hlavne umeleckohistorického profilu múzea.

O. Faust vypracoval návrh zásadnej reorganizácie múzea a jeho pretvorenia na múzeum vlastivedného typu, ktoré má poskytnúť obsiahly obraz domoviny a najbližšieho okolia ako šťastné zostavenie produktov umenia a prírody. V tom bola obsiahnutá požiadavka čo možno najkomplexnejšej dokumentácie regiónu, jeho prírodného, historického a kultúrneho vývoja. V rámci jednotlivých historických etáp mala byť pozornosť venovaná hospodárskemu, politickému a kultúrnemu životu, stavebnému vývoju mesta, vývoju školstva, priemyslu i verejného života. Faust sa zasadzoval aj o dávnejšie sformulovanú ideu postaviť v Bratislave novú múzejnú budovu, akýsi „kultúrny palác“, pre ktorý by ako vzor mohli slúžiť niektoré moderné budovy múzeí vo svete (napr. Berlín, Darmstadt, Mníchov, Bern alebo Viedeň). Táto myšlienka sa ale ani v nových spoločenských podmienkach nedočkala realizácie.   

Napriek veľkorysým predstavám sa v prvých rokoch po vzniku Československej republiky zbierky spočiatku dopĺňali len sporadicky. Oživenie akvizičnej činnosti nastalo až po roku 1923. Vďaka finančnej podpore mesta aj štátu sa v druhej polovici 20. rokov rozšírili možnosti nákupu predmetov do múzea. Popri kúpach od súkromných majiteľov sa vo väčšej miere začali objavovať aj akvizície od starožitníckych firiem: spočiatku najmä Jarabek (Jerabek), Kohn, Lock, menej Nagel, Schwarz a Berger. Úmerne s tým klesal počet prírastkov získaných darom, či odovzdaním. Vedenie múzea i kustódi sa snažili o prísnejšiu selekciu predmetov, s výraznejšou orientáciou na Bratislavu – tak, aby múzeum bolo verným zrkadlom mesta a jeho okolia.

Prvé zachované štatistické prehľady zo začiatku 20. rokov prinášajú podrobnejšie druhové členenie zbierok. Do úzadia sa dostali tzv. prehistorické a etnografické predmety a prevahu nadobudlo výtvarné umenie, umelecké remeslo a umelecký priemysel. V polovici 20. rokov získalo múzeum na aukcii časť pálffyovskej zbierky o. i. s obrazmi barokových maliarov Františka Antona Palka a jeho brata Karola. Významným obohatením bola akvizícia súboru grafických listov, pochádzajúcich zo zbierky talianskeho stavebného inžiniera Grazioza Eneu Lanfranconiho (1850 – 1895). Aj keď sa múzeum pri získavaní zbierok orientovalo prevažne na minulosť, v oblasti umenia už od polovice 20. rokov začalo venovať pozornosť aj súdobému výtvarnému dianiu. Skoro súbežne s tým môžeme sledovať aj prvé akvizície v oblasti tzv. moderného umeleckého priemyslu.
Akvizičná činnosť najviac kulminovala na prelome 20. a 30. rokov: v roku 1929 múzeum nadobudlo až 2 407 zbierkových predmetov, z toho 2 359 kúpou, v roku 1930 dokonca až 7 225 predmetov. V 30. rokoch sa popri ďalšom dopĺňaní a obohacovaní v múzeu už existujúcich zbierkových skupín (výtvarné umenie, umelecký priemysel, cechové pamiatky, numizmatika) objavil aj záujem o ďalšie, dovtedy opomínané oblasti (lekárnictvo, scénické divadelné návrhy). Viac pozornosti sa začalo venovať národopisným pamiatkam. Tým sa čiastočne prekonávalo dovtedy dosť jednostranné zameranie múzea. Postupujúca druhová diferenciácia zbierok bola sprievodným znakom neustáleho kvantitatívneho rastu zbierok múzea.
A. Güntherová a O. Wagnerová sa zaslúžili o prvé odborné spracovanie bohatých zbierok múzea. V nových inventárnych knihách vytvárali prvé v slovenčine písané záznamy o zbierkových predmetoch. Vyvrcholením ich práce bolo vydanie odbornou verejnosťou dodnes vyhľadávaného Katalogu Muzea mesta Bratislavy z roku 1933.
Mimoriadne bohatá bola prezentačná činnosť, vďaka ktorej sa múzeum dostávalo stále viac do povedomia širšej bratislavskej verejnosti, ale aj zahraničných návštevníkov. K prvému sprístupneniu zbierok v medzivojnovom období prišlo v roku 1926, kedy boli zadaptované rokokové miestnosti prvého poschodia Apponyiho paláca. Tam bola neskôr prenesená aj cechová zbierka. V roku 1927 múzeum sprístupnilo najreprezentatívnejšie miestnosti Starej radnice, o rok neskôr tu otvorilo ďalšiu miestnosť - tzv. Gemeindestube, v ktorej bola umiestnená bohatá zbierka zbraní. Vďaka podpore vtedajšieho starostu mesta Vladimíra Krnu a jeho prvého námestníka Františka Krausa, šéfa tzv. kultúrnej skupiny mesta Bratislavy, sa v auguste 1930 významným medzníkom v prezentácii umeleckohistorických zbierok múzea stalo otvorenie obrazárne na druhom poschodí Apponyiho paláca. V siedmich miestnostiach tejto historicky prvej galerijnej expozície v meste boli prezentované diela starých majstrov i súdobých autorov (viac ako 300 exponátov), doplnené o predmety umeleckého remesla. 

V roku 1931 múzeum zadaptovalo priestory vo veži Starej radnice, kde zriadilo „mučiareň“ s originálnymi i rekonštruovanými predmetmi. V malej miestnosti nad ňou, označenej ako „hvezdárske oddelenie“, boli vystavené hodiny, glóbusy, rôzne astronomické a vedecké prístroje a historické mapy. V roku 1932 k týmto priestorom pribudla ešte „cirkevná sieň“ s viac ako 100 exponátmi.

Druhý prehliadkový okruh múzea v miestnostiach Starej radnice sprístupňoval reinštalované historické zbierky a novo inštalované archeologické zbierky (prehistorické a rímske vykopávky). Začiatkom 30. rokov bolo zriadené Bratislavské vinárske múzeum.

V polovici 30. rokov malo múzeum spolu až 27 expozičných miestností. Proces sprístupňovania zbierok sa v roku 1937 zavŕšil na prízemí Starej radnice kompletným vystavením etnografickej zbierky získanej darom od F. Krausa (vyše 200 predmetov). Jej keramická časť obsahovala najmä západoslovenskú fajansu 19. – 20. storočia (hlavne stupavskú), osobitne väčší počet figurálnych prác Ferdiša Kostku. V tom istom roku bolo pri príležitosti 100. výročia smrti skladateľa J. N. Hummela (1778 – 1837) v dvoch miestnostiach jeho rodného domu na Klobučníckej ulici otvorené malé múzeum. 

V roku 1936 do múzea nastúpil Bohuslav Bezděk (1880 – 1955) ako odborný pracovník pre umelecký priemysel. Jeho 15-ročné pôsobenie znamenalo určité preklenutie medzi generáciou odborných pracovníkov Vedeckých ústavov mesta Bratislavy a mladšími kustódmi už povojnového obdobia. Bezděk bol aj zberateľom: časť jeho zbierky ľudovej keramiky obohatila fondy múzea.

 
Kontakt: Mgr. Zuzana Francová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 23.3.2016 / 23.3.2016
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa