Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Domov

 

Medicína a lekári v antike

Blog mmb
V súčasnej medicíne sa používajú mnohé písomné skratky a označenia, ktoré pochádzajú z dávnych dôb staroveku. Článok Medicína a lekári v antike priblíži časy, keď sa formovali základy medicíny ako vedeckého odboru, názory na lekárov a liečbu v antike s ukážkami medicínskych nástrojov a dobových hygienických návykov.
 

 
 

Medicína a lekári v antike / Jaroslava Schmidtová, Ľudovít Mathédesz

Z 5. storočia pred n.l. sa nám zachovala zbierka lekárskych spisov hippokratovskej školy. Hippokrates odmietol povery a položil základy medicíny ako vedeckého odboru. Pôvod gréckeho lekárstva pochádza z troch prameňov – zo starej chrámovej praxe Asklépia, boha liečenia, z fyziologických názorov filozofov a z praxi dozorcov gymnázií. Gymnasion od slova gymnos, odhalený, bolo miesto, kde sa nahí chlapci a muži venovali atletike a zápaseniu a vo chvíľach oddychu  čítali, recitovali a viedli dialóg s učiteľom.

Zachoval sa Corpus Hippocraticum, zbierka 58 spisov v 78 knihách z 5.- 4. storočia pred n.l. Medzi týmito spismi sa nachádza aj „Horkos“ t.j. prísaha, ktorá sa vyznačuje jadrnosťou a vysokými mravnými požiadavkami. Túto prísahu skladal v staroveku každý, spája vedu s humanitou a patrí k najvyšším výtvorom gréckej kultúry. Hippokratova prísaha je súbor etických pravidiel pre konanie lekára. Je to text, na ktorý prisahajú budúci lekári aj dnes. Považuje sa za prvú podstatnú formuláciu lekárskej etiky, jeho súčasťou je aj lekárske tajomstvo.

Cladius Galenos (129-199), rímsky lekár gréckeho pôvodu, bol tvorcom systematickej lekárskej vedy a bol až do 16. storočia považovaný za najvyššiu autoritu a jeho dielo je veľkolepou syntézou antického lekárskeho poznania. Základné zásady jeho učenia sú zhrnuté v diele Techné iátriké (Lekárske umenie). Najdôležitejšie antické pojednanie o anatómii obsahuje 15 kníh Peri tón anatomikón encheiréseon (Praktická anatómia). Jeho ďalšie práce boli z oblasti hygieny, farmakológie a toxikológie, diagnostike, terapeutike, patológii. Galenos osobne zažil mor v 2. storočí, ktorého prvou obeťou z cisárskej rodiny sa stal Lucius Verus r. 169, poslednou bol pravd. Marcus Aurelius (161-180) a šírenie choroby sa predpokladá aj v období vlády Komoda (180-192). Zmieňuje sa o chorobe vo svojich spisoch a popisuje ju ako epidémiu kiahní. Pôvod epidémie sa predpokladá v Číne alebo v Strednej Ázii.

Zabil ma húf lekárov...Takýto nelichotivý nápis na náhrobnom kameni spomína historik Plínius. Súvisel s názorom bežných ľudí, že lekári v Ríme 1.storočia sa venujú viac teoretizovaniu a vedeniu sporov medzi sebou a aj keď spôsobili smrť pacienta, vypýtali si veľký honorár.

V roku 46 pred Kristom zaručil Julius Caesar občianstvo všetkým cudzincom, ktorí v Ríme učili slobodné povolanie. Sem patrili aj lekári. Počas vlády Vespasiana boli lekári zbavení povinnosti slúžiť v armáde a oslobodení od platenia daní. Počet lekárov vzrástol, aj keď nebolo jednoduché získať prax. Nemocnice a lazarety „valetudinaria“ boli len pre zranených vojakov a nachádzali sa na hraniciach ríše, pre otrokov boli založené na vidieku. Iba bohatí lekári si mohli dovoliť cestovať do rôznych lekárskych centier, aby získali úplné vzdelanie. Lekárske spisy však často nakupovali lekárske cechy pre svojich členov a posielali ich aj do vojenských základní. Takýmto spôsobom sa medicínske vedomosti šírili po celej ríši.

Pre dobré fungovanie armády boli vojaci udržiavaní v dobrej kondícii a v zdraví. Miesto pre pochodový tábor sa vyberalo s ohľadom na nezávadné prostredie. Kúpele udržiavali vojakov v čistote, kanalizácia a latríny zaisťovali hygienické podmienky. Súčasťou táborov bol lazaret pre mužov neschopných služby pre chorobu alebo zranenie. Najdôležitejšou osobou zdravotníckeho personálu bol lekár medicus ordinarius. Medzi nižší zdravotnícky personál patril optio valetudinarii, administratívny správca lazaretu, základnú starostlivosť poskytovali capsarii. Zachovali sa niektoré chirurgické nástroje, ktoré svedčia o vysokej úrovni vykonávaných operácií. Vojenskí lekári v táboroch podobne ako lekári pri gladiátoroch, získavali bohaté a praktické skúsenosti a vedeli zaistiť omnoho kvalitnejšiu lekársku starostlivosť než aká bola dostupná chudobným obyvateľom ríše. Súčasťou vojenských táborov bola nemocnica pre ľudí i zvieratá v prípade jazdeckých táborov. V rímskej armáde mala vlastného lekára légia i menšie jednotky. Bohaté a praktické skúsenosti získavali práve vojenskí lekári v táboroch. Chirurgia bola najstarším odborom, ktorý sa prvý vyčlenil zo všeobecnej medicíny a spisy antických autorov prezrádzajú veľké znalosti o zlomeninách a luxáciách (vykĺbenie) a o účinných spôsoboch ošetrovania. Lekárska veda bola špecializovaná a vyžadovala si manuálnu zručnosť a špeciálne inštrumenty. Niekoľko medicínskych a toaletných predmetov svedčí aj o vykonávaní medicínskej praxe v Gerulate. 


Blog mmb

Patrí sem dipyrena - jemná sonda, pinzeta, lyžička. K nástrojom sme pridali aj malú hlinenú nádobku. Mohla slúžiť  na podávanie utišujúcich či halucinogénnych prostriedkov. V súbore sa nenachádzajú jednoznačné a presvedčivé doklady lekárskej (chirurgickej) činnosti ako sú  skalpely, kliešte, háky, sekáč na kosti, dilatátor, katéter, gynekologické nástroje  a i., preto pri nasledovnej interpretácii treba vziať do úvahy aj ich možné, kozmetické využitie.

Na záver treba jednoznačne poprieť podnázov nášho príspevku a poďakovať lekárom, sestrám a všetkým zdravotníckym pracovníkom za ich obetavosť pri riešení a zachraňovaní nás pacientov, počas súčasnej pandemickej katastrofy.    

 

Medicína a lekári v antike

 
Kontakt: PhDr. Jaroslava Schmidtová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 29.4.2020 / 29.4.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa