Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Domov

 

Kamenná pamiatka z Gerulaty

Symbol muzea Antickej Gerulaty
V početnej zbierke kamenných pamiatok z Gerulaty sa nachádza fragment náhrobného kameňa s nápisom datovaným do rokov 177 – 180. Z nápisu na kameni sa dozvedáme, že v Gerulate padol a je pochovaný Avitus, ktorý bojoval v II. légii Pomocnej.
 

 
 

Kamenná pamiatka z Gerulaty / Avitus bojoval v II. légii Pomocnej  

Jaroslava Schmidtová – Ľudovít Mathédesz


Blog mmb

V početnej zbierke kamenných pamiatok z Gerulaty sa nachádza fragment náhrobného kameňa s nápisom datovaným do rokov 177 – 180. Dozvedáme sa, že v Gerulate padol a je pochovaný Avitus, ktorý žil 32 rokov a bojoval 16 rokov v II. légii Pomocnej.

[D(is) M(anibus)]

A]viti

[vix(it)] an(nos) XXXII

[milit(avit) an(nos) XVI (?) in leg(ione)] II Ad(iutrice)

[h(ic) s(epultus) e(st)]

V našom rozprávaní vám chceme priblížiť pohyb a význam II. légie Pomocnej po územiach rôznych krajín, ktoré boli v dávnej minulosti súčasťou Rímskej ríše, alebo tvorili jej hraničné územia. Zároveň čitateľom predkladáme dôkaz, že vyššie uvedená légia pôsobila aj v Gerulate v Rusovciach. Žiaľ z kamennej pamiatky sa nedozvedáme, kde všade s ňou putoval samotný Avitus.  


II. légia Adiutrix

Symbolmi légie boli kozorožec, diviak a okrídlený kôň Pegasos. Légiu založil cisár Vespasianus z rímskej flotily. Za vlády Domiciána počas dvoch dáckych vojen jednotku z Británie prevelili do Panónie. Druhá pomocná jednotka do roku 89 slúžila v oblasti Sriemu. V roku 89 jednotku prevelili do Aquinca (Budapešť), kde ostala do roku 105. V roku 105 počas dáckych vojen jednotku prevelili z Aquinca. Po partských vojnách okolo roku 118/119 sa jednotka vrátila naspäť do Aquinca, kde ostala až do konca rímskej nadvlády. V jednotke slúžil aj Publius Aelius Hadrianus, neskorší cisár. Pri väčších vojenských ťaženiach a  revoltách časť jednotky odvelili bojovať aj do iných časti Rímskej ríše. Takto sa zúčastnili aj bojov proti Partom, Markomanom, Kvádom atď.

Nápis na trenčianskej hradnej skale

Nápis na trenčianskej hradnej skale spomína Laugaricio, pravd. osadu na území dnešného Trenčína. Hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi počas markomanských vojen v roku 179.

Victoriae

Augustoru(m)

Exercitus cui Lau

Garicione sedit mil(ites)

l(egionis) II DCCCLV

[M(arcus) Val(erius) Maximi]anus leg(atus) leg(iones) II Ad(iutricis) cur(avit)

Víťazstvu cisára (venovalo) vojsko, ktoré sídlilo v Laugariciu, 855 vojakov druhej légie. Marcus Valerius Maximianus, veliteľ druhej pomocnej légie dal zhotoviť (nápis).

Zmienky o nápise na Trenčianskej skale poznáme už od stredoveku. S opisom pamiatky sa stretávame v historických, topografických a geografických dielach. Avšak na istý čas sa na nápis zabudlo, pretože tu vyrástol hustý topoľový porast. V roku 1852 počas búrky silný vietor vyvrátil stromy a na skale sa znovu objavili vyryté písmená. Zásluhou miestneho farára Ľudovíta Stareka sa o nápise opäť začalo hovoriť. Práve vtedy bola  v tlači jeho kniha  o Trenčíne, kde sa zmieňuje o nápise nasledovne: „jedna platňa s nápisom... ešte nerozlúštená.“ V roku 1854 nápis bez interpretácie najskôr publikoval v Pressburger Zeitung, neskôr interpretáciami v peštianskych Katolíckych novinách. Správne prečítal iba prvé riadky a nápis interpretoval nasledovne: „Rímske vojsko na oslavu víťazstva cisárov postavilo svätyňu s oltárom na poctu najvyššieho rímskeho božstva Jupitera“.

Na základe nesprávneho opisu a nejasností Theodor Mommsen zaradil trenčiansky nápis do Zoznamu latinských nápisov „Corpus Inscriptionum Latinarum III“ ako falzifikát.

V roku 1868 Hampel József navštívil Trenčín a uvidel nápis, ktorý však nevedel rozlúštiť. Pri druhej návšteve Trenčína v roku 1890 zistil, že nápis musí byť pôvodný a dal zhotoviť sadrovú kópiu. Kópiu poslal Theodorovi Mommsenovi, ktorý spolu s O. Hirschfeldom nápis prečítali.  Nové čítanie nápisu Mommsen publikoval v časopise Archeologiai Értesítő v roku 1893 a aj „Corpuse” nápis už zaradili medzi originály. Kvôli fragmentárnosti  nápisu doplnili meno veliteľa na Claudius Constans.

V 50. rokoch 20. storočia nastal nečakaný zvrat, keď v alžírskej Zane (v staroveku Diana Veteranorum) francúzski archeológovia objavili pri výskume byzantského pevnostného múru druhotne zamurovanú bázu sochy. Na báze bol 23 riadkový nápis, v ktorom sa môžeme dočítať informácie o veľmi úspešnej kariére Marca Valéria Maximiana. V 19. a 20. riadku je informácia, že menovaný vojak bol veliteľom vexilácie druhej pomocnej légie, ktorá prezimovala na nepriateľskom území v Laugariciu.

O vojakovi Avitovi z Gerulaty vydalo Múzeum mesta Bratislavy brožovanú knižočku s názvom „Prišli k nám Rimania“, kde sa predovšetkým detskí čitatelia dozvedia o histórii Gerulaty z rozprávania vojaka II. Pomocnej légie Avita.

 
Kontakt: PhDr. Jaroslava Schmidtová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 15.6.2020 / 15.6.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa