Cesta: Titulka > Blog mmb > Osobnosti z histórie > Ján Justus Torkoš (1699 – 1770)
Ján Justus Torkoš vydal dielo Taxa pharmaceutica Posoniensis – Zoznam bratislavských liečiv – za vlády Márie Terézie, arcivojvodkyne habsburskej monarchie a uhorskej kráľovnej. Torkoš v predhovore k dielu ako aj v liste adresovanom neskôr samotnej panovníčke zo dňa 1. septembra 1761, píše, že vypracovaním bratislavského sadzobníka bol poverený kráľovskou miestodržiteľskou radou prostredníctvom mestského bratislavského magistrátu v roku 1742. Rozhodnutím zo dňa 27. novembra 1744 kráľovská miestodržiteľská rada povolila vydanie Bratislavského sadzobníka a 15. júna toho istého roku bol úradne zavedený pre všetky lekárne v Uhorsku.
List adresovaný kráľovnej bol
obhajobou, nakoľko viedenské vládne kruhy chceli zabrániť vydaniu Torkošovho
diela s tvrdením, že profesor Lekárskej fakulty viedenskej univerzity Eliáš
Engel vypracoval sadzobník a ten sa mal vzťahovať aj na územie Uhorska. Neskôr
sa Torkoš významnou mierou podieľal na zavádzaní zdravotníckych reforiem Márie
Terézie.
Obsahom diela Taxa pharmaceutica
Posoniensis je záväzný zoznam cien liečiv a liekov. V bratislavskom sadzobníku
boli spracované aromatické a étericko-olejnaté, rastlinné liečivá,
minerály a kovy, minerály morského pôvodu. Niektoré liečivá živočíšneho
pôvodu boli spojené s mágiou. Sem sa zaraďovala napríklad aj ľudská masť,
ktorá sa uchovávala vo veľkých sklených nádobách vyložených vavrínovými
listami. Ľudský tuk sa používal vnútorne pri liečení pľúcnej tuberkulózy a na
odstraňovanie jaziev a vyrážok. Druhá časť diela obsahovala zložené lieky –
composita. Ďalšou oblasťou jeho
vedeckého bádania boli minerálne vody a termálne pramene. Určoval ich
liečivé účinky. Skúmal piešťanské bahno, vypracoval rozbor liečivých prameňov v okolí
Piešťan, Pezinka, vo Svätom Jure a vo Zvolenskej župe.
Torkos, J. J.: Taxa pharmaceutica Posoniensis. Posonii, Litteris Royerianis 1745, © MMB, foto Sylvia Sternmüllerová
Ján Justus Torkoš sa narodil v Gyὃri v Uhorsku. Pochádzal z evanjelickej rodiny farára a cirkevného spisovateľa Andreja Torkoša a matky Žofie Kataríny, rod. Peeczovej. Mal dvoch súrodencov Michala a Jozefa. Oženil sa so Zuzanou Katarínou, rod. Raygerovou, s ktorou vychoval syna Jána.
Základné vzdelanie získal súkromne, neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v rokoch 1714 – 1715 bol žiakom samotného Mateja Bela na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Vzdelanie si rozšíril na univerzite v Halle, kde napokon ukončil štúdium filozofie a medicíny. Pôsobil ako vojenský lekár v Srbsku, župný lekár Komárňanskej a Ostrihomskej župy. V roku 1731 sa stal rodinným lekárom Mikuláša (V.) Pálffiho a vykonával súkromnú prax.
V rokoch 1740 – 1770 pôsobil ako hlavný mestský lekár a fyzikus v Bratislave. Bol členom Kráľovskej zdravotníckej rady, čestným členom Botanickej spoločnosti vo Florencii, členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Dodnes patrí k uctievaným osobnostiam pôsobiacich v Bratislave.
Zobraziť vyhľadávací formulár »