Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Ján Justus Torkoš vydal dielo Taxa pharmaceutica Posoniensis – Zoznam bratislav­ských liečiv – za vlády Márie Terézie, arcivojvodkyne habsburskej monarchie a uhorskej kráľovnej. Torkoš v predhovore k dielu ako aj v liste adresovanom neskôr samotnej panovníčke zo dňa 1. septembra 1761, píše, že vypracovaním bratislavského sadzobníka bol poverený kráľovskou miestodržiteľskou radou prostredníctvom mestského bratislavského magistrátu v roku 1742. Rozhodnutím zo dňa 27. novembra 1744 kráľovská miestodržiteľská rada povolila vydanie Bratislavského sadzobníka a 15. júna toho istého roku bol úradne zavedený pre všetky lekárne v Uhorsku.

List adresovaný kráľovnej bol obhajobou, nakoľko viedenské vládne kruhy chceli zabrániť vydaniu Torkošovho diela s tvrdením, že profesor Lekárskej fakulty viedenskej univerzity Eliáš Engel vypracoval sadzobník a ten sa mal vzťahovať aj na územie Uhorska. Neskôr sa Torkoš významnou mierou podieľal na zavádzaní zdravotníckych reforiem Márie Terézie.
Obsahom diela Taxa pharmaceutica Posoniensis je záväzný zoznam cien liečiv a liekov. V bratislavskom sadzobníku boli spracované aromatické a étericko-olejnaté, rastlinné liečivá, minerály a kovy, minerály morského pôvodu. Niektoré liečivá živočíšneho pôvodu boli spojené s mágiou. Sem sa zaraďovala napríklad aj ľudská masť, ktorá sa uchovávala vo veľkých sklených nádobách vyložených vavrínovými listami. Ľudský tuk sa používal vnútorne pri liečení pľúcnej tuberkulózy a na odstraňovanie jaziev a vyrážok. Druhá časť diela obsahovala zložené lieky – composita. Ďalšou oblasťou jeho vedeckého bádania boli minerálne vody a termálne pramene. Určoval ich liečivé účinky. Skúmal piešťanské bahno, vypracoval rozbor liečivých prameňov v okolí Piešťan, Pezinka, vo Svätom Jure a vo Zvolenskej župe.

Torkos, J. J.: Taxa pharmaceutica Posoniensis. Posonii, Litteris Royerianis 1745, © MMB, foto Sylvia Sternmüllerová

Ján Justus Torkoš sa narodil v Gyὃri v Uhorsku. Pochádzal z evanjelickej rodiny farára a cirkevného spisovateľa Andreja Torkoša a matky Žofie Kataríny, rod. Peeczovej. Mal dvoch súrodencov Michala a Jozefa. Oženil sa so Zuzanou Katarínou, rod. Raygerovou, s ktorou vychoval syna Jána.

Základné vzdelanie získal súkromne, neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v rokoch 1714 – 1715 bol žiakom samotného Mateja Bela na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Vzdelanie si rozšíril na univerzite v Halle, kde napokon ukončil štúdium filozofie a medicíny. Pôsobil ako vojenský lekár v Srbsku, župný lekár Komárňanskej a Ostrihomskej župy. V roku 1731 sa stal rodinným lekárom Mikuláša (V.) Pálffiho a vykonával súkromnú prax.

V rokoch 1740 – 1770 pôsobil ako hlavný mestský lekár a fyzikus v Bratislave. Bol členom Kráľovskej zdravotníckej rady, čestným členom Botanickej spoločnosti vo Florencii, členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Dodnes patrí k uctievaným osobnostiam pôsobiacich v Bratislave.