Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky

Limes a doklady vojenstva v Gerulate / Jaroslava Schmidtován - Ľudovít Mathédesz

V Múzeu Antická Gerulata je sprístupnená výstava Limes a doklady vojenstva v Gerulate. Tretia časť blogu k výstave je venovaná zbraniam z Gerulaty.

Militáriá sú charakterizované ako predmety slúžiace na vedenie boja, pričom niektoré popri svojej primárnej funkcii mohli byť používané ako nástroje (dolabra) či poľovnícke potreby (kopija, oštep, luk, šíp), prípadne sú znakom spoločenského postavenia (gladius, prilba, pancier, dýka).Osobitnú skupinu tvoria obliehacie stroje či rôzne typy nástrah.

Gladius, pompejský typ s krátkou špičkou a kostenou hlavicou a záštitou. Výskum pri farskej sýpke. © MMB, foto: Silvia Sternmüllerová

Zbrane delíme na útočné a obranné časti výzbroje. Do prvej kategórie patria zbrane sečné, bodné, úderové a diaľkové. Pasívne časti výzbroje sú chrániče hlavy, tela a končatín. Osobitnú skupinu tvoria rôzne kovania a kostené zložky, ktoré sú ich súčasťou.

Hlavnou útočnou zbraňou bol meč, jednosečný alebo dvojsečný. Meče boli vyrábané zo železa s nízkym obsahom uhlíka a boli kalené. Dýka a nôž neboli rozpoznané pri podrobnej analýze zbraní na Trajánovom stĺpe a na stĺpe Marca Aurélia. Patrili do táborového života, nie k boju.Medzi útočné zbrane patrí kopija a oštep. Kopija má dlhší a ťažší hrot a slúžila v kontaktnom boji. Oštep má kratšiu násadu a ľahší hrot a viac sa používal ako vrhacia (diaľková) zbraň. Príslušníci auxiliárnych zborov dokonca niesli niekoľko kopijí naraz. Za Trajána sa objavil nový typ kopije „contus“, ktorý sa používal bez štítu.

Pôvod luku sa v antike odvádzal od Skýtov. Vrhaniu prakom ( funda) sa rímski vojaci učili pri základnom výcviku a na stĺpe Marca Aurélia majú prak v rukách aj barbari. Prakovníci nosili voľnú krátku tuniku a v látkovom vaku, zavesenom na ľavom ramene, niesli svoje kamenné, hlinené alebo olovené strely. Prak patril k efektívnym zbraniam s dlhým dosahom. Na rozdiel od šípu alebo kopije neboli  prakové gule také viditeľné.

Prakové gule. Výskum rodinného domu na Gerulatskej ulici. © MMB, foto: Silvia Sternmüllerová

Obrannú výzbroj tvorili prilba (cassis, galea), pancier (lorica) a štít (scutum). Nosiči štandárd si pripevňovali cez prilbu zvieraciu kožušinu. Podľa Vegetia sa centurioni odlišovali od radových vojakov tým, že nosili široký priečny chochol.

K militáriám patria aj drobné súčasti predovšetkým opaskových garnitúr, spony odevu, rôzne časti výzbroje a súčasti konského postroja. Spracovával sa aj starší materiál, napr. zaujímavé je poznanie, že z jedného starého nepoužiteľného vedra bolo možné vyrobiť až 200 spôn.

Fragment ramennej časti šupinového panciera, tzv. humeralia.Výskum rodinného domu na Gerulatskej ulici. © MMB, foto: Sylvia Sternmüllerová

Kosť patrila k dobre dostupnému materiálu. Zdrojom boli domáce i divé zvieratá, využívané boli aj duté kosti vtákov. Medzi druhy kosteného materiálu radíme kosť, paroh, slonovinu a zuby. Využívanie zvieracích kostí a ich opracovanie má dlhú tradíciu. Najstaršie kostené výrobky pochádzajú z paleolitu, ale výrobky z kostí boli obľúbené aj v antike, napr. rebrá sa používali na obloženie luku, lopatky na výrobu hracích žetónov, výrobky zo zubov predstavovali magickú silu a mali preniesť silu porazeného zvieraťa na majiteľa.

Kostené nákončie pošvy meča. Výskum villa rustica. © MMB, foto: Sylvia Sternmüllerová