Cesta: Titulka > Blog mmb > Príbehy z histórie > Doklady vojenstva 2. časť - Gerulata v Panonii, základný stavebno-historický vývoj
Gerulata v Panonii. Základný stavebno-historický vývoj / Jaroslava Schmidtová
Panónsky limes sa rozprestieral od dnešného Klosterneuburgu v Rakúsku až po Belehrad v Srbsku. V Panónií sa nachádzali 4 legionárske tábory (legionársky tábor — castrum) a 30 auxiliárnych táborov. (Auxiliárny tábor — castellum). V dnešnom Rakúsku boli dva légionárske tábory. Vo Viedni ležala Vindobona, na území v okolí Bad Deutsch‑Altenburgu a Petronellu sa rozprestieralo Carnuntum, hlavné mesto provincie Horná Panónia. Na slovenskej časti dunajského limesu sa nachádzali len auxiliárne tábory, ďalšie legionárske boli zriadené na území dnešného Maďarska a to Brigetio v Komárome a Aquincum v Budapešti. V légiách mohli slúžiť iba rímski občania. Pomocné jednotky sídlili v castelloch, mohli byť pešie (cohorty) alebo jazdecké (aly). Medzi jednotlivými tábormi v odstupoch boli rozmiestnené strážne veže. Takmer každý tábor v ríši lákal civilistov, ktorí sa pri táboroch usadzovali. Prioritou civilných osád bol obchod, remeslo a služby. Primárnou funkciou bolo zásobovanie vojakov pôžitkami, zábavou, luxusným tovarom a tovarom dennej potreby, ktoré armáda nezabezpečovala. Súčasťou tábora a jeho civilnej časti boli aj pohrebiská. V širšom zázemí sa nachádzali rustikálne usadlosti a villy rustici.
Rekonštrukcia villy rustici. Výskum MMB 1995-1997. Autor: Jitka Jezná – Peter Horanský
Prvou stavebnou etapou Gerulaty bol drevozemný tábor. Mal rozmery približne 240 × 145 m. Bol vybudovaný v druhej polovici 1. storočia za vlády Fláviovcov. Početné nálezy naznačujú, že pravdepodobne až v období Domiciánovej vlády. Mladšiu fázu najstaršej stavebnej etapy Gerulaty možno spájať s nástupom Trajána (98 — 117) a jeho adoptívneho syna Hadriána (117 — 138). Práve v tomto období prišla do Gerulaty jazdecká jednotka Ala I Cannanefatum. Rozsah tábora určuje priebeh dvojitej obrannej hrotitej priekopy.
K zániku najstaršej stavebnej etapy a k prestavbe na kamenný kastel došlo v priebehu 2. storočia, v dobe Antoninovcov v období markomanských vojen okolo roku 170. O rozlohe a urbanistickom riešení máme najmenej poznatkov. Na severozápadnej strane svojou rozlohou presahoval starší drevozemný tábor prvej stavebnej etapy. Nepoznáme juhozápadné ukončenie tábora 2. stavebnej etapy. Predpokladáme, že obrannou severozápadnou líniou by mohli byť zvyšky dvojitej priekopy preskúmané pri kostole sv. Márie Magdalény.
Archeologické výskumy ukázali, že koncom 3. a v 4. storočí došlo v Gerulate k mimoriadnej stavebnej aktivite, ktorej výsledkom bola tretia stavebná fáza kastela. Reprezentuje ju plošne zmenšený, takmer štvorcový kastel obohnaný mohutným kamenným pevnostným múrom. Má rozmery 155 × 155 m. Kastel je prezentovaný nad zemou v areáli múzea Antická Gerulata, kde severný roh a vybiehajúce línie opevnenia, široké 2 m, sú dominantným exponátom in situ. Pokračovanie severozápadnej línie sme preskúmali za lapidáriom a múry sa objavili aj pri výskume na stavbe odkanalizovania Rusoviec v roku 2014 na ulici Laury Henckelovej za r. - k. kostolom sv. Márie Magdalény a juhozápadný priebeh hradby sa nachádza pod bývalou farskou sýpkou. (1993).
Hlavnou stavebnou aktivitou 4. stavebnej etapy v Gerulate je vznik vežovitej neskoro antickej pevnosti, ktorá vznikla zabudovaním do rohu staršej architektonickej konštrukcie. Pevnosť mala 12 mohutných pilierov, ktoré tvorili nádvorie. Základové murivo pilierov siahalo do hĺbky 4 m. Vzhľadom na hĺbku základov pilierov i obvodových múrov veže (2,5 — 3 m) statické posudky uvažujú až o trojposchodovej či štvorposchodovej stavbe. V strede bola asymetricky umiestnená studňa. V pilieroch a obvodových múroch mladšieho kastela boli zamurované staršie kamenné výtvarné diela, ktoré sú vystavené v lapidáriu múzea. Vežovitá stavba má paralely s povalentiniánovskými limitnými pevnosťami v stredodunajskom priestore. Táto časť Gerulaty sa pripravuje na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
NKP kastel Gerulata, areál Múzea Antická Gerulata. Múry 2., 3. a 4. Stavebnej etapy. Foto: Jaroslava Schmidtová
Stavba pevností v ľavom rohu praetentury v kasteloch na Dunajskom limese
V rokoch okolo 380 sa udiala na panónskom limese ďalšia významná reorganizácia, výsledkom ktorej bola stavba pevností v ľavom rohu praetentury pôvodných auxiliárnych táborov. Reorganizácia bola spojená s preskupením vojenských jednotiek. Tiež obranný systém prekonáva štrukturálne zmeny. Rimania rezignovali na pôvodnú plochu táborov a na mieste predchádzajúcich auxiliárnych kastelov v ľavom rohu praetentury postavili malé pevnosti. Podobné malé pevnosti sa vyskytujú v areáli viacerých starších kastelov na norickom a panónskom limite a sú datované do povalentiniánovského obdobia (okolo roku 380).
Žiadne porovnateľné stavby sa nenachádzajú v časti limesu, ktorý už je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO — Antoninov val, Hadriánov val, Hornogermánsko — rétsky limes.
Záver antiky
Stavebný komplex pôvodného kastela Gerulata využili aj gótski federáti. Ich prítomnosť dokladajú stavebné zásahy zo strany vnútorného dvora. Obdobie sťahovania národov sa aj v priestore Rusoviec prejavilo ako nepokojné obdobie. Nálezy zo starších výskumov — sivej keramiky z Bergla a nález sídliskového objektu z polohy za parkom kaštieľa — naznačovali prítomnosť Longobardov. Osídlenie tohto priestoru v ďalšej dejinnej etape, ktorá nasleduje po zániku Rímskej ríše, potvrdil výskum unikátneho kostrového pohrebiska z obdobia sťahovania národov v polohe Pieskový hon.
V roku 433 na základe zmluvy — foedus, vydala Rímska ríša Panóniu Hunom. Hranice v Noricu a v Panónii boli opustené a zriadenie obranného systému stratilo zmysel. Hraničný systém na Dolnom Dunaji ostal až do konca 6. storočia viac menej intaktný, keď Avari a Slovania vnikli cez Dunaj do vtedajšieho teritória rímskej provincie Mézia (Moesia) a Skýtia.
Zobraziť vyhľadávací formulár »