Bratislavský hodinár Jacob Guldan (1726 – 1790)
Zuzana Francová
Bratislava (niekdajší Prešporok) patrí k mestám s bohatou a dlhou tradíciou hodinárskeho remesla. Najmä v 18. a 19. storočí tu pôsobili viacerí významní majstri, ktorých výrobky sa dodnes zachovali. K prominentným hodinárom patril Johann Jacob Guldan (aj Goldan alebo Culdan). Tento rodák z obce Nová Kdyně v západných Čechách (dnes Kdyně v okrese Domažlice) sa v našich archívnych dokumentoch po prvýkrát spomína v roku 1752, kedy sa ako tzv. malý a veľký hodinár stal mešťanom na Podhradí. Po roku 1768 ho inkorporovali do cechu prešporských hodinárov. V meste sa usadil natrvalo a v roku 1776 tu získal meštianske právo. V posledných rokoch života býval vo vlastnom dome na Dunajskej ulici. Zomrel 1. marca 1790.
Jacob Guldan pracoval v období prelínania sa rokokových a klasicistických tendencií. Viaceré jeho hodiny zaujmú výtvarnou stránkou svojich skriniek. Žiaľ, mená ich autorov – rezbárov zostanú už zrejme neznáme.
V zbierkach Múzea mesta Bratislavy sa nachádza sedem hodín s Guldanovou signaturou.
Šesť z nich bolo do múzea získaných ešte pred rokom 1945. Sú medzi nimi jednoduché skrinkové hodiny, ale i bohato vyrezávané stojaté hodiny s figurálnym dekorom alebo gravírované budíky.
Z tohto súboru sú najkrajšie honosné kozubové hodiny, zdobené alegorickými zobrazeniami jednotlivých fáz ľudského života, pochádzajúce zo 70.- 80. rokov 18. storočia. Ich skrinka, vyhotovená z bielo lakovaného a zláteného dreva, je obdivuhodným výtvarným dielom neznámeho rezbára. Hodiny boli do zbierok zakúpené v roku 1924 a dlhé roky patria ku skvostom Múzea hodín v Dome u dobrého pastiera.
Kozubové hodiny s alegorickou figurálnou výzdobou, bielo lakované a zlátené drevo, 70. – 80.roky 18. storočia, © MMB, foto Ľudmila Mišurová
Zaujímavé sú stolové hodiny z vyrezávaného a zláteného dreva, ktorých rokokovú skrinku zdobia plastické naturalistické motívy ruží a listov. Signatúra hodinára sa nachádza na krásne gravírovanom strojčeku, ktorý vidno cez presklenené dvierka.Štandardný dobový typ predstavuje dvojica jednoduchých skrinkových, tzv. meštianskych hodín, ktorých hodinové stroje sú osadené v tmavo morených drevených skrinkách.
Skrinkové meštianske hodiny, čierne drevo, mosadz, pol. 18. stor., © MMB, foto Zuzana Francová
Pôvabnými artefaktmi sú malé prenosné hodiny s budiacim mechanizmom, zhotovené z pozlátenej mosadze a zdobené gravírovaným ornamentom. Na dvoch z nich sa ešte uplatňuje rokoková výzdoba a zachovali sa k nim tiež pôvodné kožené puzdrá.
Stojaté hodiny – budík, gravírovaná mosadz, pol. 18. stor., © MMB, foto Ľudmila Mišurová
Prenosné cestovné hodiny – budík, gravírovaná zlátená mosadz, okolo 1750, © MMB, foto Ľudmila Mišurová
Unikátny je budík s písaným menom hodinára a vročením 1750 na papierovom štítku vo vnútri puzdra, ktorý sme zakúpili zo starožitnického obchodu vo Viedni vďaka finančnej dotácii Ministerstva kultúry SR v roku 2010.
Púzdro na hodiny. Prenosné cestovné hodiny – budík, gravírovaná zlátená mosadz, okolo 1750, © MMB, foto Ľudmila Mišurová
Tretí budík má už skrinku zdobenú v duchu klasicizmu. Je unikátny tým, že na jeho bočných stenách sa nachádzajú dve miniatúrne oválne emailové výplne s maľovanými figurálnymi motívmi pána a dámy v dobových odevoch. Do múzea sa tento artefakt dostal v roku 1941 v súvislosti s výmenou cenných archiválií z 15. storočia, ktorá vtedy prebehla medzi Umeleckohistorickým múzeom vo Viedni a naším múzeom.
Cestovné hodiny – budík, zlátená mosadz, maľované emailové medailónky, okolo roku 1780, © MMB, foto Ľudmila Mišurová
Guldanove hodiny možno obdivovať aj v Primaciálnom paláci či v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Mimo Bratislavy ich nájdeme napr. na hradoch Červený Kameň alebo Krásna Hôrka (exemplár z pôvodných zbierok šľachtickej rodiny Andrássyovcov).
Zobraziť vyhľadávací formulár »
