počas sezóny: marec – november
otvorené: denne okrem pondelka
utorok - nedeľa: 10.00 – 17.00 h
ZĽAVY:
Neplatiaci:
ŤZP
ŤZP/S
Novinári
Pedagogický dozor (na 10 osôb jeden pedagogický dozor zdarma)
Turistický sprievodca
Národná kultúrna pamiatka kastel Gerulata - rímsky vojenský tábor v Rusovciach
Rímska ríša a Limes Romanus
Rímsky štát pretrval v rôznych podobách 2000 rokov. Rimania dokázali vládnuť nad svojim obrovským impériom s pomocou relatívne malého žoldnierskeho vojska a neboli iba expertmi v uplatnení sily a násilia. Rešpektovali miestne tradície a etnické zvláštnosti, pokiaľ tým nebola ohrozená ich prevaha. Podporovali samosprávu a presadzovali iba relatívne malú cisársku správu k udržaniu ríše. Členovia aristokracie smerovali od jedného úradu k druhému naprieč ríšou. Prostredníctvom vojska sa dostával do kontaktu s Rímom aj najvzdialenejší cíp krajiny. Okrem toho bolo vojsko katalyzátorom, ktorý umožnil vznik novej spoločnosti na hranici.
Hranicu tvorili opevnené body, pričom dôležitou funkciou bola kontrola pohybu v ríši a von z ríše. Túto úlohu spĺňali hlavne vyzvedači a riečne flotily, ktorí kontrolovali krajinu, hraničné rieky a moria. Hranice boli tiež membránou, cez ktorú prenikalo rímske myšlienkové bohatstvo ako aj predmety dennej potreby do sveta na druhej strane týchto hraníc. Obchodné väzby, ktoré siahali až do Indie a ďalej na východ, na juhu dosahovali Saharu a na severe Baltské more, priniesli ríši obrovskú pestrosť tovarov a dokázateľne ovplyvnili aj krajiny, ktoré Rimania nikdy neobsadili.
Hranice Rímskej ríše, známe pod pojmom Limes Romanus, sú časťou spoločného kultúrneho dedičstva krajín troch kontinentov. Tvoril ich systém táborov légií, táborov pomocných jednotiek a strážnych veží, ktorý umožňoval mať pod kontrolou súvislé územie Rímskej ríše. Jednotlivé body obranného systému boli spojené limitnými cestami.
Z celého systému Limes Romanus boli doteraz do zoznamu UNESCO zapísané tri jeho časti. V roku 1987 Hadriánov val vo Veľkej Británii, v roku 2005 časť nemeckého limesu a Antoninov val v roku 2008. Nominácia Dunajského Limesu na Slovensku, zahŕňajúca 2 časti – časť Rímskeho vojenského tábora Gerulata v Bratislave – Rusovciach a Rímsky vojenský tábor v Iži – „Kelemantia, sa pripravuje ako rozšírenie už existujúceho zápisu, ako súčasť cezhraničnej lokality svetového dedičstva UNESCO „Hranice Rímskej ríše“.
Rímska ríša a Slovensko
Prevažná časť dnešného Slovenska ležala v dobe rímskej mimo hraníc Rímskeho impéria. Priamo k provincii Pannonia Superior vtedy patrila len veľmi malá časť na pravom brehu Dunaja, kataster Petržalky, Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Priamo v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata. Územie juhozápadného Slovenska sa však na Dunaji bezprostredne pripájalo na severopanónske hranice a toto tesné susedstvo výrazne poznačilo a ovplyvnilo aj vývoj v ich predpolí. Na území juhozápadného Slovenska sa stretávame s úplne ojedinelým fenoménom a síce s rímskymi, resp. podľa rímskych vzorov postavenými architektúrami v germánskom prostredí. Prvý krát sa dokonca stretávame s týmto javom v 1. storočí pred Kr., keď na bratislavskom hrade boli postavené budovy s kamennými základmi, niektoré s mozaikami v duchu rímskeho staviteľstva pre keltskú nobilitu. Najstaršie takéto stavebné stopy z doby rímskej v augustovskom období sa odkryli v Bratislave-Devíne, na skalnej vyvýšenine nad sútokom Moravy a Dunaja. Ďalšie stavby v Stupave, v Bratislave-Dúbravke, Cíferi-Páci, vo Veľkom Kýri (predtým Milanovce) a taktiež v Bratislave - Devíne patria už do 2., 3. a neskorého 4. storočia
Rímska ríša a Gerulata
Gerulata bola prvým kastelom v línii Carnuntum – Ad Flexum. Tábor mal dôležitú strategickú úlohu – chránil východné krídlo légií stacionovaných v Carnunte, hlavnom meste Provincie Pannonia. Meno Gerulata prevzali Rimania pravdepodobne od domáceho keltského obyvateľstva. Archeologické výskumy v Rusovciach odkryli minimálne štyri stavebné etapy datované do 1. – 4. stor. po Kr. V zázemí tábora Gerulata je doložené civilné osídlenie, poľnohospodárske usadlosti a viaceré pohrebiská, nachádzal sa tu zrejme aj brod a prístav.
Kamenná vežovitá pevnostná stavba prezentovaná v areáli MMB – Antická Gerulata je 4. stavebnou etapou kastela a vznikla zabudovaním do rohu staršej architektonickej konštrukcie po roku 380. Práve táto časť je navrhnutá na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Veža mala 12 mohutných pilierov, ktoré tvorili nádvorie. Základové murivo pilierov siahalo do hĺbky 4 m. Vzhľadom na hĺbku základov pilierov i obvodových múrov veže (3 m) statické posudky uvažujú až o trojposchodovej stavbe. V strede bola asymetricky umiestnená studňa. V pilieroch a obvodových múroch mladšieho kastela boli zamurované staršie kamenné výtvarné diela, ktoré sú vystavené v lapidáriu múzea. Vežovitá stavba má paralely s povalentiniánovskými limitnými pevnosťami v stredodunajskom priestore. Súvisia s významnou reorganizáciou, výsledkom ktorej bola stavba pevností v ľavom rohu praetentury (prednej časti) pôvodných auxiliárnych táborov.
Zobraziť vyhľadávací formulár »
