Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Blog mmb > Osobnosti z histórie > 75. výročie smrti Janka Jesenského

 

Blog mmb / 75 rokov od úmrtia Janka Jesenského

zakladne logo
Na sklonku decembra uplynie 75 rokov od úmrtia Janka Jesenského. Zo sveta odišiel v Bratislave 27. decembra 1945 – krátko pred dovŕšením svojich 71. narodenín (narodil sa 30. decembra 1874). Bol významným literátom, básnikom a prozaikom. Jeho dielo i dnes patrí medzi učebnú látku literárnej výchovy na školách a Jesenského tvorba je súčasťou maturitných i štátnicových otázok.
 

 
 

75. výročie smrti Janka Jesenského / Daniel Hupko

Na sklonku decembra uplynie 75. výročie smrti Janka Jesenského, ktorý zomrel v Bratislave 27. decembra 1945 – krátko pred dovŕšením svojich 71. narodenín (narodil sa 30. decembra 1874). Zo sveta tak odišiel človek – literát: básnik a prozaik, ktorého dielo i dnes patrí medzi učebnú látku literárnej výchovy na školách a Jesenského tvorba je súčasťou maturitných i štátnicových otázok.

Janko Jesenský bol „Bratislavčanom“ v rokoch 1929 – 1945, teda v meste prežil 17 rokov. Jeho posledným bydliskom bol svetlý 4-izbový byt na Somolického ulici (dnes objekt Múzea Janka Jesenského, Somolického 2, Bratislava). Manželia Jesenskí sa do Bratislavy prisťahovali potom, čo bolo zrušené župné zriadenie, ktoré Janka Jesenského zastihlo na poste nitrianskeho župana. Jesenského politická kariéra, ktorú začal po návrate do vlasti z Ruska po skončení prvej svetovej vojny na poste župana v Rimavskej Sobote, tak mala svoje pokračovanie. Jesenský na novozriadený Krajinský úrad v Bratislave nastúpil ešte v roku 1928 najskôr ako vládny radca, od roku 1931 obsadil post krajinského viceprezidenta. Stal sa tak „druhým“ človekom na Slovensku – po krajinskom prezidentovi Jozefovi Orsághovi (1883 – 1949, vo funkcii krajinského prezidenta v rokoch 1929 – 1938).

Politická kariéra Janka Jesenského skončila jeho penzionovaním v roku 1935 – odvtedy žil na odpočinku v Bratislave, stále brániac myšlienku československej štátnosti ako jedinej preňho možnej platformy realizácie slovenskej štátnosti. Zástancom existencie Československa ako bývalý legionár zostal až do jeho konca – formou výzvy spolu s ďalšími bývalými legionármi vystúpil proti rozbitiu Československa a vzniku Slovenského štátu. Dôsledkom jeho konania bol vnútorný exil – v období druhej svetovej vojny žil v ústraní, bez možnosti vydávať svoje kriticky ladené diela.

Prvé roky po odchode do penzie boli pre Jesenského literárne plodné – v roku 1935 získava za prvý diel románu Demokrati štátnu cenu a vychádza mu zbierka krátkych próz Zo starých časov, v nasledujúcom roku preklady Jeseninových veršov, v roku 1937 vydáva preklady Puškinovej poézie, v roku 1938 – keď sa situácia na Slovensku zhoršuje – publikuje v Slovenských pohľadoch básne s protifašistickou tematikou a vychádza mu druhý diel románu Demokrati. Od roku 1939 bolo Jesenskému zakázané publikovať poéziu s protifašistickou tematikou – tieto sú šírené iba ilegálne, resp. vychádzajú v zahraničí: v roku 1941 v Londýne vychádza antológia Pred ohnivým drakom, kde Jesenský publikoval vyše 50 svojich básní, a o tri roky obdobne ladená zbierka Hnev svätý, ktorú tiež tvoria prevažne Jesenského odbojné básne. Na Slovensku tieto verše mohli vyjsť až po vojne – v roku 1945.

Konca druhej svetovej vojny sa Janko Jesenský dožil s podlomeným zdravím. Satisfakciou za roky núteného odmlčania mu mohli byť zbierky Čierne dni a Na zlobu dňa II, ktoré obsahovali spoločensko-reflexívne a politicko-satirické verše z obdobia rokov 1937 – 1944, v ktorých vyjadril svoje jasné občianske demokratické postoje. 27. novembra 1945 mu vládne kruhy vzdali česť tým, že bol ako prvý Slovák vymenovaný za národného umelca, o mesiac neskôr však Janko Jesenský doma zomiera – vo svojom byte na Somolického ulici.

Jeho telesné pozostatky boli 30. decembra – symbolicky v deň jeho 71. narodenín – uložené so štátnymi poctami na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave, 22. mája 1950 boli premiestnené na Národný cintorín v Martine.

K 75. výročiu smrti Janka Jesenského publikujeme jeho neznámu civilnú fotografiu, ktorá je súčasťou jeho pozostalosti v Múzeu mesta Bratislavy. Česť jeho pamiatke!
blog mmb

Jano Jesenský pri koňoch, 1935 – 1940. Foto: Sylvia Sternmüllerová, © MMB


 
Kontakt: PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 15.12.2020 / 15.12.2020
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa