Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Blog mmb > Príbehy z histórie > 2000 rokov od vzniku Vanniovho kráľovstva

 

2000 rokov od vzniku Vanniovho kráľovstva

zakladne logo
Pripomíname si 2000 rokov od vzniku Vanniovho kráľovstva. V otázke presného datovania vzniku tohto významného mocenského útvaru neprevláda úplná zhoda. S určitosťou je však možné tvrdiť, že regnum Vannianum vzniklo medzi rokmi 19 – 21 po Kr. a pretrvalo až do roku 50 po Kr. Na základe archeologických dokladov je zrejmé, že najväčší rozkvet kráľovstvo dosiahlo v 2. štvrtine 1. storočia po Kr.
 

 
 

2000 rokov od vzniku Vanniovho kráľovstva / Dominika Hulková Ferenčíková

Vanniovo kráľovstvo, v dobe rímskej známe ako regnum Vannianum, možno pokladať za vôbec prvý germánsky štátny útvar zriadený na území dnešného juhozápadného Slovenska, ktorého vznik podnietil pád Marobuda a o čosi neskôr i zvrhnutie Katvaldu.

Marobud (9/6 pred Kr. - 17/18 po Kr.) pochádzal z urodzeného markomanského rodu a svoju mladosť prežil v Ríme, kde sa tešil osobnej priazni cisára Augusta (27 pred Kr. - 14 po Kr.). Po tom, čo boli kmene Markomanov v roku 9 pred Kr. porazené Drusom, rozhodol sa opustiť Rím a svojich súkmeňovcov presídliť z územia za Rýnom do oblasti stredných Čiech a Moravy, kde postupne začal budovať svoje kráľovstvo. Marobudova ríša predstavovala mocenský a politický útvar, ktorý Marobud starostlivo budoval a nezabudol pritom uplatniť všetky vedomosti a schopnosti, ktoré nadobudol vďaka výchove a pobytu v Ríme. Prostredníctvom zmlúv sa mu podarilo podmaniť si barbarské kmene akými boli napr. Lugiovia, Semnoni, Longobardi, Hermunduri, ba dokonca Góti a ďalší. Vybudoval armádu o sile 70 000 pešiakov a 4 000 jazdcov, čím sa mu podarilo vzbudzovať strach. Preto sa pod zámienkou možného ohrozenia impéria Rimania rozhodli zorganizovať vojenskú výpravu proti Marobudovi, ktorá sa mala uskutočniť v roku 6 po Kr. 

blog mmbVojenské ťaženie Rimanov proti Marobudovi v roku 6 po Kr. (zdroj: wikimedia.org)

Útok bol naplánovaný z dvoch smerov. Pričom časť légií na čele s budúcim cisárom Tibériom (14 - 37 po Kr.) mala vyraziť z vojenského tábora v Carnunte, zatiaľ čo ďalšie légie vyrazili z Mogontiaca pod vedením Lucia Sentia Saturnina, ktorý toho času zastával funkciu miestodržiteľa provincie Germánia. K dlho očakávanému stretu nakoniec nedošlo vďaka vzbure, ktorá vypukla v Panónii. Marobud s Rimanmi uzavrel mierovú zmluvu, ktorá situáciu upokojila na niekoľko nasledujúcich rokov. To však nebránilo tomu, aby sa prostredníctvom rímskych intríg Katvalda v roku 18 po Kr. zmocnil Marobudovho sídla. Následne bol Marobud so svojou družinou nútený hľadať ochranu na hraniciach Rímskej ríše. Unikol do provincie Noricum a po čase mu bol udelený azyl v Ravenne, kde napokon aj zomrel. Podobný osud postretol i Katvaldu, ktorého onedlho porazilo vojsko Hermundurov na čele s kráľom Vibiliom, a tým kedysi mocná Marobudová ríša definitívne zanikla. Katvalda pod ochranou Ríma odišiel do kolónie Forum Iulium (dnešný Fréjus) ležiacej v Galii Narbonensis.

blog mmbMapa vyobrazujúca germánsky kmeň Kvádov sídliaci v bezprostrednej blízkosti hraníc Rímskej ríše okolo roku 50 po Kr. (zdroj: wikimedia.org)

Ozbrojené družiny Marobuda a Katvaldu boli presídlené za Dunaj medzi rieky Marus a Cusus, aby neznepokojovali situáciu v rímskych provinciách a za kráľa im bol Rimanmi dosadený kvádsky náčelník Vannius. Identifikácia latinských názvov riek bola predmetom dlhoročných diskusií. Zatiaľ čo Marus bola nepochybne stotožnená s dnešnou Moravou, interpretácia rieky Cusus nebola tak jednoznačná. Časť bádateľov sa prikláňala k myšlienke, že rieka bola situovaná na západ od Moravy, no druhá skupina odborníkov zastávala názor, že Cusus sa nachádzala východne od Moravy a teda, že centrum Vanniovho kráľovstva sa rozprestieralo na území dnešného juhozápadného Slovenska. Až prostredníctvom archeologických výskumov v 60. rokoch 20. storočia sa podarilo rozlúsknuť záhadu rieky Cusus, ktorá bola následne stotožnená s dnešným Váhom. Odhalenie nevídane bohatých pohrebísk germánskych bojovníkov v Kostolnej pri Dunaji, Sládkovičove a Abraháme poskytlo možnosť lokalizovať srdce Vanniovej ríše na východ od Malých Karpát. 

blog mmb

























Príklad germánskeho žiarového hrobu z Kostolnej pri Dunaji. 

(zdroj: https://www2.rgzm.de/Transformation/Slovakia/KOSTOLNA/Kostolna_Abbildungen/Kostolna_Abb4_SK.htm)

blog mmb



























Glazované skyphoi zo žiarového hrobu v Kostolnej pri Dunaji. 

(zdroj: https://www2.rgzm.de/Transformation/Slovakia/KOSTOLNA/Kostolna_Abbildungen/Kostolna_Abb5_SK.htm

Pohrebiská s výskytom početných zbraní a výzbroje jasne zodpovedali charakteru vojenských družín. Okrem toho však obsahovali aj množstvo nálezov rímskeho pôvodu, ktoré bolo možné datovať do 1. polovice 1. storočia po Kr. a ich výskyt bol nezvyčajný v germánskom prostredí. Medzi takéto predmety patrili napr. zeleno-glazované skyphoi s rastlinnými ornamentmi, ktoré pochádzali z oblasti severnej Itálie, ale aj rímske spony, či súbor bronzových nádob a pod.

Úplná zhoda neprevláda ani v otázke presného datovania vzniku tohto významného mocenského útvaru. S určitosťou je však možné tvrdiť, že regnum Vannianum vzniklo medzi rokmi 19 – 21 po Kr. a pretrvalo až do roku 50 po Kr. Politické, ale najmä kultúrne ťažisko vývoja naddunajského barbarika bolo bezprostredne presunuté z oblasti Čiech do priestoru juhozápadného Slovenska. Rozsah Vanniovej ríše nie je dodnes úplne zrejmý, no s veľkou pravdepodobnosťou k nej patrili priľahlé oblasti obývané okolitými barbarskými kmeňmi akými boli napr. Osovia, či Kotíni. Na základe archeologických dokladov je zrejmé, že najväčší rozkvet kráľovstvo dosiahlo v 2. štvrtine 1. storočia po Kr.

Vannius približne tridsať rokov systematicky budoval svoju ríšu a kontroloval najmä obchodné cesty vedúce zo severu na juh, z ktorých najvýznamnejšou bola Jantárová cesta  prostredníctvom ktorej boli nielen rímske importy, ale aj technické výdobytky sprostredkovávané do nadkarpatských oblastí. Počas svojej vlády Vannius bohatol predovšetkým na vyberaní cla za tovar, ale aj vďaka lúpežným výpravám. Približne od doby cisára Claudia (41 - 54 po Kr.) výrazne stúpol nárast importov rímskej proveniencie, ktorý prúdil cez centrálnu časť Vanniovho kráľovstva do vzdialených oblastí barbarika.

V počiatočnej fáze vládnutia bol Vannius slávnym a obľúbeným panovníkom najmä medzi svojim ľudom. Avšak postupom času sa z neho stal pyšný vládca nenávidený dokonca aj susednými kmeňmi. Koniec Vanniovej vlády v roku 50 po Kr. zapríčinili najmä vnútorné rozbroje a povstanie, ktorého iniciátormi boli jeho synovci Vangio a Sido za pomoci hermundurského kráľa Vibilia. Na zvrhnutí panovníka sa napokon podieľali aj okolité barbarské kmene a to najmä Lugiovia, ktorých hnala vidina získania koristi z Vanniovho bohatstva. Vannius síce disponoval vlastnými vojenskými oddielmi, ktorých jadrom bola pechota a jazdcov mal od sarmatských Jazygov, no uvedomoval si, že množstvu nepriateľov, ktorí proti nemu povstali, sa nemohol vyrovnať a tak sa rozhodol uchýliť do pevnosti a vojnu preťahovať. I keď sa dožadoval pomoci od Rimanov, cisár Claudius (41 - 54 po Kr.) sa rozhodol nemiešať do bojov medzi barbarmi, no prisľúbil mu bezpečné útočisko v prípade, že bude vyhnaný. Napokon sa Vanniovi spolu s družinou podarilo utiecť až k loďstvu kotviacemu na Dunaji. Neskôr im boli pridelené pozemky v provincií Panónia.

Vanniov pád potvrdzujú aj archeologické nálezy, ktoré sa v polovici 1. storočia po Kr. začínajú objavovať západne od Neziderského jazera a takmer určite môžu byť spájané s presídlením Vannia a jeho družiny do priestoru dnešného Burgenlandu. Vanniova ríša bola napokon rozdelená medzi Vangia a Sida, ktorí boli mimoriadne verní a oddaní Rímskemu impériu, o čom svedčí aj skutočnosť, že medzi rokmi 68-69 po Kr. sa zúčastnili bojov o rímsky trón a stáli na strane budúceho cisára Vespasiána. Zvrhnutie kvádskeho kráľa Vannia vlastnými príbuznými  spôsobilo v roku 50 po Kr. zánik ďalšieho germánskeho mocenského štátu, tentoraz na území Slovenska.

 

BIBLIOGRAFIA

Antickí autori

TACITUS, P.C. 1975. Letopisy. Praha: Svoboda. Preložili Minařík, A., Hartmann A.

Knižné zdroje a odborné články

KOLNÍK. T. 1971. “Prehľad a stav bádania o dobe rímskej a sťahovaní národov.” Slovenská archeológia XIX-2: 499-548.

NOVOTNÝ, B. a kol. 1986. Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor.

VALACHOVIČ, P. 2011. Marobudovo kráľovstvo v strednej Európe. In: DVOŘÁK, P. Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Bratislava: Literárne informačné centrum. ISBN 978-80-8119-037-7

VALACHOVIČ, P. 2011. Katvaldov boj proti Marobudovi a jeho osud. In: DVOŘÁK, P. Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Bratislava: Literárne informačné centrum. ISBN 978-80-8119-037-7

VALACHOVIČ, P. 2011. Vaniovo kráľovstvo na strednom Dunaji. In: DVOŘÁK, P. Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Bratislava: Literárne informačné centrum. ISBN 978-80-8119-037-7

 
Kontakt: Mgr. Dominika Hulková Ferenčíková
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 16.3.2021 / 16.3.2021
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa